ZÁHORCE/LUČENEC. Dodo Černák bol mladý, veselý človek plný života, ktorý rád pomáhal ľuďom. Všetko sa zmenilo 22. februára 2010. Zlyhalo mu srdce a odvtedy leží v kóme. Mama Jana, otec Jozef a priateľka Veronika ho v lučeneckej nemocnici navštevujú každý deň počas celého roka.
Odpadol počas večere
„Jožko vtedy začal letný semester magisterského štúdia politológie. Celý deň bol na prednáškach. Na konci dňa sa so spolužiakmi vybral na večeru. Hovoril im, že sa necíti dobre a uprostred večere z ničoho nič odpadol. Spolužiaci hneď zavolali záchranku. Zlyhalo mu srdce, chvíľu bol bez prísunu kyslíka a upadol do kómy,“ povedala Jana Černáková, Dodova mama.
Správu jej oznámili Dodovi kamaráti. To, že je jej syn v kóme, sa dozvedela od lekárky. „V tej chvíli sa mi zrútil svet. Neprajem to zažiť nikomu,“ zaspomínala silná matka, ktorá neprestala veriť, že sa jej syn prebudí: „Všetkých nás nad vodou drží viera a láska.“
Mladý Záhorčan bol zdravý muž. Nemal problémy so srdcom ani tlakom, na nič sa nesťažoval. Po jeden a pol mesiaci od zlyhania srdca sa dostal do bdelej kómy. Odvtedy sa neprebral. Dva týždne bol hospitalizovaný v nemocnici v Banskej Bystrici, potom ho previezli do lučeneckej nemocnice, kde je dodnes. Čoskoro ho presunú do nových priestorov infekčného oddelenia, kde má pripravenú samostatnú izbu a bude ležať na špeciálnej polohovateľnej posteli.
Sú pri ňom každý deň
Napriek tomu, že je na izbe len on, nie je sám. Okrem lekárov a sestričiek sú pri jeho lôžku obaja rodičia aj jeho priateľka Veronika. Dennodenne, či je sviatok alebo zlé počasie. „Tie chvíle sú veľmi vzácne. Ak pri ňom práve nie je rehabilitačný pracovník, masírujeme ho a cvičíme s ním. Pravidelne sa s ním rozprávame, ako keby bol zdravý človek. Hovoríme mu o tom, čo sa deje vonku. Snažíme sa však vyhýbať negatívam. Veríme, že nás počuje a pozitívne slová mu prospievajú,“ priblížila Dodova mama. Pri jeho lôžku strávia už piate Vianoce a opäť si budú želať len jedno: „Nič iné si neprajeme, len aby bol zdravý. Aby sa prebudil a opäť sa usmial. S týmto prianím každé ráno vstávame a každý večer zaspávame.
Či sa Dodo z kómy prebudí, sa predpovedať nedá. „Som vďačná vedeniu nemocnice, najmä predsedovi správnej rady Jánovi Miadokovi, riaditeľovi nemocnice Júliusovi Höfferovi, primárovi Petrovi Kirschnerovi, všetkým lekárom za ich odbornú starostlivosť, sestričkám a ostatnému zdravotnému personálu za ich starostlivosť a ľudský prístup. Poďakovanie patrí aj pánovi Ružinskému z viedenskej kliniky, ktorý nám pomáha odbornými radami a starostlivosťou. Ďakujem aj celej našej rodine a známym, ktorí stoja pri nás a pomáhajú nám.“
Založili nadáciu
Za synom cestujú Černákovci s Veronikou každý deň až zo Záhoriec v okrese Veľký Krtíš. Len cesta do Lučenca je dlhá takmer 50 kilometrov. Okrem toho pomocná liečba a špeciálne prístroje sú finančne náročné. Černákovci preto založili Nadáciu DODO, kde môže ktokoľvek prispieť na dobrú vec.
„Tieto prostriedky používame na skvalitnenie života nášho syna,“ dodala pani Jana. Ak chcete pomôcť aj vy, môžete sa informovať v našej redakcii.
