Čo pre vás znamenajú Vianoce ako a kde ich trávite? Aké zvyky dodržiavate?
- Vianoce sú pre mňa krátkou zastávkou v celoročnom zhone. Začína to predvianočnou panikou z nenakúpených darčekov a končí zamyslením sa nad neúprosne rýchlym plynutím času. Vigíliu oslavujeme vždy spolu s mojimi rodičmi, jeden rok u nich, druhý u nás. Keďže máme dvojmesačného synčeka, v tomto roku to bude naisto tá druhá alternatíva. Spoločné sviatkovanie je jednak prejavom sentimentu za krásnym detstvom, ale aj zodpovednosti mladšieho súrodenca voči rodičom, ktorých by sme podľa mňa nemali nechať v tento večer samých. Napriek tomu, že sa venujem národopisu, nemôžem povedať o svojej rodine, že by sme boli uchovávateľmi nejakých špeciálnych tradícií. Ako archaické sa mi javí, že sa u nás 24. decembra postí, a žartovne sa vzájomne pýtame, či už ten druhý vidí „zelenú sliepku” od hladu? Stromček vyzdobíme spolu so sedemročnou dcérkou, ktorá nám minulý rok prezradila, že z drobných znakov prišla na to, ako sa veci majú. Naša večera pozostáva z oblátok, cesnaku, medu, kapustnice, v ktorej je aj klobása. Nechýbajú ani makové opekance, ktoré u nás nazývame „mákos guba”.
Aký najoriginálnejší darček ste dostali a naopak kúpili?
- Mal som dva roky, keď som dostal šliapacie autíčko Moskvič. Celé darovanie bolo o to zaujímavejšie, že rodičia spravili magnetofónovú nahrávku môjho komentára, ktorú dodnes uchovávame ako vzácny rodinný poklad. Hovorím tam niečo v zmysle: „Pedál, presne takéto som chcel!” V posledných rokoch kupujem bežné darčeky, ako gymnazista som si však potrpel na tom, aby bolo medzi darčekmi aj niečo vlastnoručne vyhotovené. Takto som raz sestre spravil odtlačok svojej dlane do vosku, ktorý som potom trošku farebne upravil a zarámoval. Dodnes to má doma vyložené. Manželke som zas rád vyrezával drobnosti z dreva, jeden takýto stočený závesok rada nosí aj v súčasnosti.
Kde sa chystáte stráviť Silvester?
- Nie sme nadšencami hlučných silvestrovských zábav. Dlhé roky strávime silvestrovskú noc s úzkym okruhom priateľov, niečo sa uvarí, žartujeme a občas si aj zaspievame. Keďže nás spája láska k maďarskému folklóru, väčšinou nejaké ľudové piesne. Ako som však spomínal, máme doma bábätko, takže v tomto roku to bude pravdepodobne ešte tichšie. Možno k nám pozveme pár najbližších priateľov.
