Ray Jones jr.: Je to skromný, veľmi inteligentný chalan. Je si vedomý toho, že je jediným profesionálom v našom družstve. Príležitosť, ktorú v Lučenci dostal, si váži a zodpovedne pristupuje k tréningovým i zápasovým povinnostiam. Na palubovke je doslova na neudržanie. To sme však od neho aj očakávali. Moju predstavu o hre stredného rozohrávača spĺňa na deväťdesiat percent.
Stanislav Galovič: Bojovník, ktorý keď sa dostane do zápasového tranzu, tak súper si môže rovno pripraviť uterák na vhodenie do ringu. Na jeho hernom prejave vidieť skúsenosti získané z tréningov v extraligových tímoch – ESO Lučenec, SPU Nitra, Inter Bratislava. Spod koša aj spoza trojkového oblúka dokáže zasadiť smrtiaci úder. Veľmi ma mrzí jeho nedávne zranenie kolena, pre ktoré s ním už zrejme v tejto sezóne nebudeme môcť počítať. Všetci si želáme, aby bo čo najskôr zdravotne fit a opäť bol s nami na palubovke.
Milan Golian: Typ podkošového hráča, ktorý sa najlepšie cíti na trojkovom oblúku. Jeho strelecké kvality dobre poznajú tréneri aj fanúšikovia basketbalu na Slovensku. Naši súperi sú si toho vedomí a práve preto musia v každom zápase nasadiť jedného hráča na obranu jeho trojbodových striel. Tým sa pod košom vytvára väčší priestor pre ostatných hráčov. Aktuálne na tréningoch pracujeme na rozšírení Milanovho repertoáru o prienikovú hru. Takže diváci sa môžu tešiť na jeho dravé prieniky a pekné asistencie. Najviac by som však vyzdvihol Milanovu obrannú činnosť. Je to pevný pilier našej obrany, ktorý má pod drobnohľadom náš podkošový priestor.
Jozef Treml: Dva metre vysoký krídelník s nevídaným výskokom. Musím uznať, že hráčov tohto typu behá málo aj po extraligových palubovkách. Prirovnal by som ho k Martinovi Rančíkovi v časoch jeho mladosti alebo ku Grahamovi z Interu. Som presvedčený o tom, že pri daných podmienkach a pri troške šťastia by sa určite uplatnil aj v najvyššej súťaži. Keď má svoj strelecký deň, páli jednu trojku za druhou aj z polovice palubovky. Ešte aj dnes ma máta jeho sedem trojbodových košov, ktorými nás vlani v domácom zápase, v drese Žiaru nad Hronom, položil na kolená.
Andrej Škvarek: Nádejný, talentovaný podkošový hráč. Výkony tohto ešte len dvadsaťročného hráča už vzbudzujú u súperov rešpekt. Som rád, že dal nášmu družstvu prednosť pred extraligovou Karlovkou. Jeho výkonnosť má stúpajúcu krivku. V jeho prípade by som vyzdvihol najmä fakt, že súper nedokáže prečítať jeho hru a Andrej protivníka zakaždým prekvapí niečím novým.
Simeon Jackuliak: Ambiciózny mladý hráč, ktorý prahne po napredovaní. Tento rok má skvelú príležitosť naučiť sa veľa od Raya Jonesa a latku svojej výkonnosti posunúť ešte vyššie. Priznávam, že práve na Simeona kladiem najväčšie nároky, pretože stále vidím jeho potenciál zlepšovať sa. Je veľký predpoklad, že na budúci rok bude lídrom nášho družstva tak, ako je aktuálne Ray Jones.
Jaroslav Žingor: V aktuálnej sezóne je to môj tajný žolík, ktorý zbytočne neplytvá rečami, ale radšej maká na palubovke. Svojimi výkonmi výrazne prispel k našim víťazstvám nad Košicami a Žilinou, a to napriek tomu, že študuje na Lekárskej fakulte v Bratislave a k nám sa vždy pridá len na zápasy. Dovolím si tvrdiť, že z nášho družstva počas zápasu nabehá najviac kilometrov. Jeho doménou sú rýchle protiútoky, no s radosťou si počká na svoju príležitosť týkajúcu sa trojbodových striel. Prajem si, aby mu študijné povinnosti dovolili odohrať čo najviac zápasov v našom drese.
Peter Čemerička: Je to moja pravá ruka. Má veľmi vyspelé basketbalové myslenie. Škoda len, že jeho zdravotné problémy s kolenami mu neumožňujú, aby sa na palubovke predviedol v plnej paráde. Zo zadných radov vie veľmi správne usmerňovať našu obranu, no a v útoku je veľmi nebezpečný najmä spoza trojkového oblúka. Práve Peťova prítomnosť nahrádza počas zápasov moju absenciu na lavičke.
Zoltán Mag: Zola si veľmi vážim najmä pre jeho charakterové vlastnosti. Keby väčšina hráčov tak zodpovedne pristupovala k tréningu a zápasovým úlohám, bola by to pre slovenských trénerov radosť pracovať. Svoje basketbalové nedostatky, ktoré má každý hráč, kompenzuje enormnou dávkou bojovnosti a nasadenia. Jeho hra je niekedy do písmena a do bodky ako boj s nasadením vlastného života. V obrane je pre súpera veľmi nepríjemný a v útoku pomáha vytvárať dobré strelecké pozície pre ostatných hráčov, veľakrát aj na úkor seba.
Richard Paška: Patrí k mladšej generácii hráčov. Je veľmi rozumný a na ihrisku zdravo drzý. Má doslova cit na to, aby si našiel voľné miesto na zakončenie. Bol by som veľmi rád, keby aj po odchode na vysokú školu zostal členom nášho družstva.
Karol Uhl: Najmladší člen nášho tímu. Určite to nemá ľahké, keďže sa fyzicky musí vyrovnať oveľa starším hráčom. Verím, že keď nepoľaví v tréningovom úsilí, jeho čas určite príde.
Čemerička: Tarabus bol, je a bude navždy náš tréner - kapitán
Michal Tarabus. Tréner, hráč, kapitán, kamarát. Už niekoľko rokov je neodmysliteľnou súčasťou lučeneckého basketbalu. Po majstrovských dueloch hodnotí výkony svojich zverencov. Vie, čo sú ich silné stránky i to, kde je ich Achillova päta. Ako ho však vidia oni?
Peter Čemerička: "Pred začiatkom aktuálneho súťažného ročníka klub hľadal nového trénera. Preto som si nebol istý, či budem ďalej v lučeneckom basketbale pokračovať. Keď sa však rozhodlo, že naším trénerom bude Mišo, tak som neváhal ani sekundu a samozrejme, že som zostal. Mišo už v lučeneckom drese čo - to preskákal. Obdivujem jeho hráčske aj trénerské schopnosti i to, odkiaľ berie motiváciu. Tréningy pod jeho vedením sú na vynikajúcej úrovni. Samozrejme, že je to aj o hráčoch, koľkí sa na tréningu zídu. Za celú našu basketbalovú partiu však môžem povedať, že máme pred ním obrovský rešpekt, obdivujeme a vážime si ho. Okrem toho je aj skvelý kamarát. Dovolím si tvrdiť, že nebyť jeho, tak viacero lučeneckých hráčov by už basketbal v našom meste nehralo. On bol, je a bude navždy náš spoluhráč, tréner i kapitán.
Marcela Ballová
