Marek Antalík, vedúci mužstva FK Slovan Tomášovce, hodnotí futbalovú jeseň v podaní mužstva, ktoré po 18 rokoch zostúpilo do okresnej súťaže.
Tomášovský Slovan sa kedysi pýšil mužstvom, ktoré patrilo medzi najlepšie v kraji. Po nevydarenej sezóne 2013/2014 sa však rozlúčil s ligovou súťažou a po 18 rokoch je účastníkom I. triedy ObFZ Lučenec, kde s 28 bodmi na konte zimuje na druhej priečke. Na prvú Kokavu stráca 8 bodov. V 13 majstrákoch dosiahol 9 víťazstiev, trikrát svojim súperom podľahol a raz sa s protivníkom rozišli zmierlivo. Skóre 48:13 nie je zlé, no líder z Kokavy je na tom oveľa lepšie - 70:7. Ako celkovo hodnotíte jeseň v podaní seniorského tímu Tomášoviec?
Naše postavenie po jeseni je dobré, i keď strata na vedúcu Kokavu je priepastná. V prvej polovici sezóny sme sa na svojom trávniku pripravili o šesť bodov, čo je na mužstvo, ktoré má postupové ambície, veľa. Vedeli sme, že v okresnej súťaži nás nečaká prechádzka ružovou záhradou. Bolo jasné, že súperi sa budú chcieť na nás vytiahnuť. Veď pred pár rokmi Tomášovce pôsobili v III. lige, zdolali Lučenec a ako bolo spomenuté, v ročníku 2002/2003 patrili medzi futbalovú špičku v kraji. V tom čase mali až štyroch hráčov v Jedenástke roka a teraz hrajú len okresnú súťaž. Čo sa týka samotnej jesene, pre nás boli veľmi náročné najmä susedské derby. Prvá prehra prišla vo Vidinej, jednoduchý nebol ani zápas doma s Podrečanmi či posledný jesenný duel v Haliči. Už v 1. kole v Rapovciach sme zistili, čo nás v súťaži čaká. Súperi hrali proti nám defenzívny futbal na rýchle brejky, ktoré im často vychádzali. Na tento štýl hry sme len veľmi ťažko hľadali účinnú zbraň. Niektorých súperov sme poznali z priateľských stretnutí resp. stretnutí v Zimnom pohári. Prípravné a majstrovské zápasy sú však dve rozdielne veci.
Ktorí hráči boli opornými piliermi tímu a naopak, výkon ktorých jednotlivcov vás sklamal resp. nebol celkom podľa vašich predstáv?
Nechcel by som verejne chváliť alebo kritizovať jednotlivých hráčov. Takéto veci sa riešia v kabíne, v ktorej to aj zostáva. Osobne ma však sklamal prístup niektorých hráčov, ktorí dostali menej šancí na trávniku a tak po čase prestali do tímu chodiť. Tento problém v Tomášovciach pretrváva už niekoľko sezón. V tomto smere si pochvalu zaslúži náš náhradný brankár Mišo, ktorý nemal na jeseň možnosť predviesť sa medzi žrďami, no jeho tréningová dochádzka bola príkladná. Pochvalu si zaslúži aj Bakuľa, ktorého zápasová minutáž bola nižšia, ale trénoval pravidelne a po prechode z dorastu získaval skúsenosti. Naši mladí hráči by si mali brať príklad od kapitána Igora Fleška, ktorý je osobnosťou mužstva a už desiatu sezónu odvádza kvalitné služby pre náš klub. Medzi opory tomášovského Slovana patrili aj brankár Vilhan, Ďuriško a najlepší strelec Majkút. V prípade ostatných hráčov sa striedali lepšie výkony so slabšími. V strede poľa nám chýbalo najmä duo Mišo – Juriga. Mišo v lete odišiel hosťovať do Kalinova a Juriga sa vrátil z Ameriky len na posledných päť majstrákov.
Aké známky by ste dali jednotlivým jesenným duelom?
- Známkovať stretnutia je ťažké. Preto by som sa ku každému zmienil pár slovami.
Rapovce – Tomášovce 1:2 - prvé stretnutie v novej súťaži. Nevedeli sme, čo nás čaká. Po ňom nám bolo jasné, ako to bude prebiehať najmä na ihriskách súperov.
Tomášovce – Lovinobaňa 6:1 - vysoké víťazstvo. Aj napriek tomu, že až 50 minút sme boli oslabení o vylúčeného Čepka, sme mohli dosiahnuť ešte vyššiu výhru.
Vidiná – Tomášovce 2:1 - prvé susedské derby a zároveň aj prvé zakopnutie. Po našom polčasovom vedení prišlo zbytočné vylúčenie Majkúta, po ktorom sme dvakrát inkasovali. Súper poukázal na naše chyby v obrane.
Tomášovce – Uhorské 1:3 – ďalší, navyše domáci, prepadák. Hneď v úvode Laššák nepremenil šancu, potom prišiel vlastný gól, v závere prvého dejstva penalta a to ešte jednu penaltu súper nepremenil. Aj napriek polhodinovej presilovke sme nevedeli prekonať výborného brankára Trčana. Výkon nášho mužstva nebol zlý, lenže sme nedokázali skórovať ani zo stopercentných šancí.
Boľkovce – Tomášovce 2:3 - po dvoch prehrách prišlo víťazstvo. Na ťažkom teréne sme dokázali vyhrať o gól. Domáci však boli nebezpeční až do záverečného hvizdu rozhodcovskej píšťalky. Mužstvo sa naladilo na víťaznú vlnu.
Tomášovce – Hrnčiarske Zalužany 2:0 - domáca výhra nad súperom, ktorý od 21. min. za stavu 2:0 dohrával s desiatimi hráčmi. My sme presilovku nedokázali využiť. Podľa mňa sme súpera podcenili najmä v koncovke.
Halič – Tomášovce 0:0 - stretnutie sa dohrávalo v samom závere sezóny. Tu sa ukázalo, akým dôležitým hráčom bol Ďuriško, ktorý vedel strieľať dôležité góly. Domácim sa v polovici prvého polčasu zranil brankár a do brány sa postavil hráč. My sme však nedokázali trafiť priestor brány.
Tomášovce – Čakanovce 11:1 – duel, v ktorom sa hra prelievala z jednej strany na druhú. Aj napriek nášmu jednoznačnému víťazstvu si Čakanovce vypracovali dobré príležitosti na skórovanie. Podržal nás brankár Vilhan. Naši hráči sa strelecky vyšantili.
Šiatorská Bukovinka – Tomášovce 0:9 - na ťažkom, hrboľatom a miestami podmočenom teréne sa nám v prvých minútach hralo veľmi ťažko. Domáci boli za stavu 0:0 veľmi nepríjemní, ale prvý gól ich zlomil. Potom sme už na ihrisku dominovali. Naše víťazstvo mohlo byť aj dvojciferné, keby sme v druhom polčase nezahadzovali jednu šancu za druhou.
Tomášovce – Podrečany 2:1 – ako sa hovorí: po hodoch príde bolenie brucha. Z mužstva Podrečian mnoho hráčov pôsobilo v našom mužstve. Niektorí hrali za áčko, niektorí za mládežnícke tímy. Tento zápas odohrali Podrečany nie na sto, ale na dvesto percent. Chceli sa ukázať a nám sa nedarilo. Napokon sme sa tešili z vydretej najtesnejšej výhry.
Santrio Láza – Tomášovce 0:2 – zápas, o ktorom sme vedeli, že veľa napovie o postupových ambíciách obidvoch tímov. Takticky sme sa naň veľmi dobre pripravili. Hneď prvú šancu Ďuriško využil na otvorenie gólového účtu stretnutia. Ďalší gól pridal Čepko z priameho kopu. V druhom dejstve nás podržal skvelý brankár Vilhan. Podľa mňa Tomášovce podali v tomto stretnutí svoj najlepší jesenný výkon.
Stará Halič – Tomášovce 0:9 – futbalová jeseň vrcholila, no a pred bojom o prvú priečku s Kokavou sme odohrali derby v Starej Haliči. Naši hráči si s chuťou zastrieľali a jednoznačne zvíťazili. Keby sme vedeli, že sú to naše posledné jesenné góly, tak by sme brali aj výhru 3:0 a zvyšných šesť gólov by sme radšej rozdelili na zostávajúce dva zápasy.
Tomášovce – Kokava 0:2 – zápas, v ktorom sme sa chceli a aj mohli dotiahnuť na vedúcu Kokavu, nám vôbec nevyšiel. Inkasovali sme po chybách v obrane, zranil sa Ďuriško. V závere sme síce boli v presile, no hrali sme vabank a druhýkrát inkasovali. V tomto dueli sa prejavili skúsenosti Pócha, Püspökyho a ďalších. V našich radoch chýbal hráč, ktorý by vzal na seba zodpovednosť.
Plánujete počas zimného prestupového obdobia výrazné zmeny v kádri?
-Áno. Rovnako ako iné mužstvá aj my potrebujeme vhodne posilniť niektoré posty. O nových hráčoch a o tom, či sa nám všetko podarí vybaviť, je však ešte predčasné hovoriť.
Aké sú vaše ambície do jarných odviet? Chcú Tomášovce zabojovať o návrat do V. ligy?
Pred začiatkom sezóny sme chceli súťaž vyhrať a vrátiť sa do V. ligy. Vedeli sme však, že nielen my máme postupové ambície. Mali sme informácie, že rovnako zmýšľajú Kokava i Santrio, ktoré v posledných rokoch patrí medzi popredné mužstvá v I. triede ObFZ Lučenec a postup mu vždy tesne unikol. Máme za sebou prvú polovicu sezóny a na prvú Kokavu strácame 8 bodov. Pred nami je ešte trinásť jarných majstrákov, v ktorých by sme teoreticky mohli vydolovať 39 bodov. Nič nie je nemožné. Sila lídra je nám známa a nepredpokladám, že by v troch zápasoch zaváhal, i keď človek nikdy nevie. Určite budeme bojovať až do konca. Aktuálne sa sústredíme na udržanie minimálne druhej priečky a ponaháňanie Kokavy. Samozrejme, že sa musíme vyvarovať zbytočnej straty bodov, čo sa nám na jeseň veľmi nepodarilo.
