NÁMESTOVO. Ak sa niektorá z oravských kapiel dožije významného jubilea, je to skôr rarita. Napriek mnohým krízam sa to námestovskému zoskupeniu Deep Sense podarilo. Hovoríme s lídrom skupiny Jozefom Kolejákom a bubeníkom Jakubom Ptačinom.
Ako a kedy vznikla kapela Deep Sense? Kto ju založil?
Jozef - Naša kapela vznikla v roku 2004. Poznal som sa s Ferim Grebáčom a veľmi sa mi páčilo, ako vypaľoval sóla na festivale Verím Pane s námestovskou kapelou Z fary. Slovo dalo slovo a začali sme nad kapelou rozmýšľať. Feri poznal Jakuba, ktorý búchal na bicie v školskej kapele, tak nejako prehovoril aj jeho. Zhodou okolností bol pri jednom našom rozhovore na gymnáziu počas prestávky aj Martin Balko a zrejme mal veľkú chuť hrať v kapele, tak nám navrhol, že sa chopí neobsadeného postu basgitaristu. Dovtedy zrejme na basu ani nehral. Tak to asi všetko začalo. Na názve Deep Sense sme sa dohodli na Verím Pane v stane, po tom ako sme odmietli pár nevhodných Ferových návrhov. Dlhšiu dobu sme potom hľadali speváka alebo speváčku, až u nás zakotvil Matej Červeň. Na poste ho potom nahradil v roku 2008 Tony Kajan.
Máte za sebou desať rokov pôsobenia. Ako by ste ich v skratke zhodnotili?
Jozef - Zažili sme kopec zábavy, vzniklo veľké kamarátstvo, niečo sme precestovali, spoznali množstvo nových ľudí, zahrali si aj na pár výborných festivaloch ako je Hodokvas, Minikvas či Oravský rockfest. No a na náš albumu Contagion of fear sme hrdí asi najviac. Najmä preto, že sa nám podarilo dať dokopy a nahrať deväť vlastných skladieb. Dokázali sme ich vydať na tú dobu v dosť dobrej kvalite. Stálo nás to veľa peňazí, ale boli sme motivovaní a vďaka brigádam, sponzorom a našim rodinám sme to dokázali splatiť. Cítili sme obrovskú podporu. Výsledok bol nad naše očakávania. V posledných rokoch sme sa od pár ľudí z brandže dozvedeli, že náš album bol v tej dobe akýsi cieľ alebo motivácia pre iné kapely, čo je pre nás obrovská pocta. Určite nebol dokonalý, ale vyvolal u mnohých ľudí emócie, čo je pri hudbe asi najdôležitejšie.
Deep Sense. Zľava Feri Grebáč, Martin Balko, Matej Červeň, Jozef Koleják, Tony Kajan, Jakub Ptačin. Foto: Michal Glonek
Čo hodnotíte ako najväčší úspech kapely?
Jakub - Ak to úplne odľahčím, tak najväčším úspechom kapely je, že sme sa nerozpadli, stále sme dobrí kamaráti a radi si zahráme, aj keď už naozaj málokedy. To je pre mňa teraz najpodstatnejšie. Čo sa týka samotného hrania, tak po našom debutovom albume to chvíľu vyzeralo veľmi zaujímavo. Dostali sme sa na druhý najväčší slovenský festival Hodokvas a mali nás hrať aj v jednej pesničkovej súťaži v televízii. Tá sa však práve vtedy zrušila a my sme to už nestihli. Okrem toho bolo veľkým úspechom hrať na Orava Rockfeste pred Vaderom a taktiež na Minikvase po Čechomore a pred Horkýže Slíže.
Ktorý legendárny moment z koncertov, prípadne skúšok vám napadne ako prvý?
Jozef - Jeden legendárny koncert bol, ale o ňom by som nerád písal do novín (smiech). Okrem neho si rád spomínam na prvé roky kapely, kedy sme cvičili cez leto skoro každý deň a utužovali sme tým naše kamarátstvo a kapelu. Boli sme poriadne zanietení a veľmi nás to spolu bavilo.
Kto bol lídrom kapely a kto sa najviac staral o zábavu?
Jozef - Lídrom som bol zrejme ja, lebo som z veľkej časti tvoril našu hudbu, a mal som dosť jasnú predstavu o tom, ako to má znieť. Samozrejme s tým niekedy súviseli menšie spory v kapele. Až neskôr som si uvedomil, že som mohol dať viac priestoru chalanom, ktovie čo by z toho vzniklo. V každom prípade každý z nás tam dal aj tak niečo svoje a vždy sme sa dohodli. Lídrom na pódiu bol zas Tony a Jakub, my ostatní sme také hanblivejšie povahy.
Ako by ste definovali štýl, ktorý hráte?
Jozef - S týmto som mal ja osobne vždy veľký problém. Niektoré pesničky boli jemnejšie, iné tvrdšie a ťažko by som to niekam zaradil. Najčastejšie o nás iní vraveli, že hráme metal alebo metalcore. Nikdy sme s tým však neboli úplne stotožnení.
Koľkokrát sa menilo zloženie kapely?
Jozef - Na začiatku bol veľký problém nájsť speváka alebo speváčku. Skúšali sme aj nejaké dievčatá, napríklad Veroniku Puchelovú. Odohrala s nami pár koncertov, keď sme ešte hrali preberáky. Cítili sme ale, že na vlastné pesničky potrebujeme silný mužný hlas. Ak by som krátkodobé speváčky nebral celkom za členov kapely, tak zloženie sa zmenilo len raz, v roku 2008, kedy Červa na poste speváka vystriedal Tony Kajan. Párkrát to vyzeralo tak, že niekto z nás to zabalí, vždy sme to ale nakoniec dokázali udržať pokope, možno aj vďaka tomu, že sme všetci kamaráti a dokázali sme o problémoch rozprávať.
Plány do budúcna? Sú nejaké?
Jozef - Veľmi neplánujeme. Za ostatné roky sa nám všetkým zmenila situácia a nemáme šancu sa stretávať, takže momentálne všetko visí vo vzduchu. Určite by sme to nechceli úplne zabaliť, v dnešnej dobe sa vďaka internetu dajú veci riešiť úplne inak, takže možno od nás ešte niečo počuť budete. Treba tomu dať čas.
Ako by ste opísali momentálnu hudobnú scénu na Orave, ak vôbec nejaká je?
Jozef - K tejto téme sa moc objektívne vyjadriť neviem. Nemám už toľko času ako kedysi. Nechodievam často na koncerty, nehľadám kapely na internete a nesledujem veľmi scénu. Keby sa však objavila na Orave nejaká veľmi dobrá kapela s dobrou nahrávkou, zrejme by sa nejakým komunikačným kanálom ku mne dostala. Pekne to mali našliapnuté chalani z Every Else, ale popravde neviem, čo s nimi momentálne je. Určite stojí za zmienku oravsko- bratislavská kapela [sic], v ktorej hrá môj brat. Koncom minulého roka im vyšiel nový album, ktorý určite nie je pre mainstreamové publikum, ale jednoznačne patrí k najlepším nahrávkam slovenskej tvrdšej scény. Veľmi si dali záležať na kompozícii, spevoch, aranžmánoch, celkovom zvuku, ale aj na obale a imidži kapely.
Jakub - Práve pri príležitosti nášho výročia som si spomenul, ako to bolo pred desiatimi rokmi. Väčšina kapiel hrala v búdach, čo boli staré dreveničky. Náš prvý koncert sme si museli zorganizovať sami, lebo nebolo kde hrať a bol v kulturáku. Hudobniny boli iba v Dolnom Kubíne a Tvrdošíne. Bicie sa neučili na žiadnej základnej umeleckej škole. Napriek tomu, alebo vďaka tomu, bolo podľa mňa viac chuti hrať a kopa zaujímavých kapiel. Teraz je kde hrávať, máme kluby, hudobniny a dokonca dve umelecké školy. Ale tej chuti ako keby bolo u mladých menej. Podľa mňa je to ale ako sínusoida, všetko sa vráti naspäť. Aktuálne by som však nevedel povedať mladú oravskú kapelu, ktorá sa mi vyslovene páči.
Podľa chalanov ste boli vždy maskotom a hovorcom kapely, prezradíte nám nejakú vtipnú udalosť?
Jakub - Vždy som chcel mať ako bubeník mikrofón. Dali mi ho na jednom koncerte v Hruštíne, kde som sa ale trošku pripil a skončilo to siahodlhým dialógom medzi mnou a spevákom o tom, či som alebo nie som opitý.
Aký darček ste si dali k 10. narodeninám?
Jozef - Darček pre nás bol, že sa nám podarilo zorganizovať koncert v námestovskom hudobnom podniku. Bol to super zážitok, znova sa ocitnúť spolu na pódiu a zahrať pre ľudí.
