LUČENEC. Internet je skvelý vynález, no vie byť aj nebezpečný. Jeho zakladajúcim členom je Jaroslav Oster. Lučenčan už 18 rokov pôsobí v oblasti bezpečnosti a prevencie na internete. Pred Vianocami združenie vydalo prvú publikáciu Ako na nástrahy internetu. Kniha je zborníkom odborných článkov zameraných na problematiku bezpečnosti internetu a sociálnych sietí. Zároveň slúži ako prevencia kriminality. V týchto dňoch ju dostanú všetky školy na Slovensku, ktoré prejavili záujem. Jedným z troch autorov je práve Oster, s ktorým sme sa na spomínanú tému porozprávali.
Už roky prednášate na školách o dôležitosti bezpečnosti správania pri využívaní informačných technológií. Je to téma aj vašej publikácie. Dá sa takáto široká oblasť zhrnúť do 130-stranovej knihy?
- Určite nie. Naším cieľom pri jej vydaní nebolo poskytnúť vyčerpávajúci manuál, čo robiť alebo nerobiť, aby sme sa vyhli rizikám. Cieľom bolo poskytnúť istý podklad pre zamyslenie sa nad tým, ako sa dnes ľudia na sociálnych sieťach správajú, akým rizikám sa vystavujú a ako by sa mali správať. Týka sa to všetkých vekových kategórií.
Čo v tejto oblasti považujete za najväčšie riziko?
- Ja a aj moji kolegovia sa zhodujeme, že je najväčším rizikom je iracionálne, často až nezmyselné správanie sa ľudí na sociálnych sieťach. Toto správanie je diametrálne odlišné od toho v bežnom živote. Ľudia sa často vedome i nevedome vystavujú nebezpečiam, ktoré pre nich môžu predstavovať rad problémov od poškodenia mena až po zneužitie osobných údajov na trestnú činnosť. Dostali sme sa do obdobia, kedy sa slovenský národ naučil využívať výdobytky moderných technológií, ale stále sa len učí používať ich rozumne a bezpečne.
Mohli by ste byť konkrétnejší?
- Typickým príkladom sú sociálne siete, napríklad Facebook. Často nelogicky a nerozumne naň ľudia zverejňujú rôzne osobné údaje. Modelovým príkladom sú situácie, kedy dievčatá na svojich otvorených profiloch zverejňujú intímne fotografie, ktoré posielajú neznámym osobám. Fotky sa môžu stať predmetom vydierania. Iným príkladom je zverejňovanie návykov. Po odchode na dovolenku alebo počas nej si ľudia na svoje profily dávajú informácie kde sú, s kým sú a čo robia. Takéto správy sú pre bytovú mafiu cenné. Polícia eviduje desiatky prípadov, kedy takáto pre zlodejov cenná informácia viedla k vykradnutiu domu či bytu.
S akými prípadmi ste sa stretli vo svojej praxi?
- Ako som už spomínal, je to najmä zneužívanie osobných údajov. Spomínam si na prípad, keď ohrdnutý frajer zverejnil intímne fotografie svojej expriateľky na sociálnej sieti s inzerátom, že ponúka erotické služby. Takýchto prípadov je mnoho. Majú jednu typickú črtu – páchateľ to na začiatku považuje za dobrý vtip. V tej chvíli ani nepomyslí na to, že podľa platnej legislatívy spáchal trestný čin, za ktorý môže byť potrestaný. Trestnoprávna zodpovednosť za podobné činy je u nás od 14 rokov.
Aký názor máte na to, že na Facebooku si mnohí zverejňujú doslova svoj denný harmonogram?
- Túto dávku naivity len ťažko pochopiť. Je to veľmi rizikové správanie. Predstavme si situáciu, že 14- či 16-ročná dievčina má na svojom profile fotky, ktoré jasne vykresľujú, že je atraktívna. Takéto typy môžu zaujať sexuálneho delikventa. Čo viac takýto človek potrebuje, ako vedieť, kam sa dievča chystá? To je práve tá oblasť na zamyslenie.
Ako ešte môžu byť osobné informácie na sociálnych sieťach zneužité?
- Opäť je to široká téma. Objasnime si aspoň jeden aktuálny fenomén, ktorý súvisí so zmenou zmluvných podmienok Facebooku od začiatku tohto roka. Tieto podmienky poukazujú na jednoznačný trend všetkých sociálnych sietí smerovať k zberu rôznych typov používateľov pre obchodno-marketingové účely. Napríklad povedzme ja niekoľkokrát navštívim stránku so šperkami. Dozaista sa mi v krátkej dobe pri surfovaní po rôznych stránkach bude podsúvať reklama na šperky. Do tohto súdka patrí aj predávanie databáz s údajmi tretím subjektom.
Aké otázky vám žiaci najčastejšie kladú?
- Je to otázka, čo robiť v prípade, že sa stanem obeťou ohovárania alebo že boli moje osobné údaje zneužité. V prípade mládeže je to jednoduché – treba sa obrátiť na niekoho zo svojho okolia, rodičov či pedagóga. Netreba žiť v nádeji, že sa tento problém vyrieši sám.
A ako sa má k problému, že sa dieťa stane obeťou elektronickej kriminality, postaviť dospelý?
- Rozhodne nezakázať dieťaťu prístup k internetu. Schodnejšia cesta je na báze dôvery. Dieťa viesť k tomu, aby takýmto problémom predchádzalo. A keď už došlo k ohrozeniu, je možné obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.
Tých nástrah je na internete podľa vás nekonečne veľa. Nebolo by lepšie odísť zo sociálnych sietí?
- Nie som zástancom myšlienky vrátiť sa k písaniu na písacích strojoch. Sociálne siete sú rýchlym komunikačným nástrojom. Na internete dnes nájdete všetko. Presadzujem filozofiu - učme používateľov internetu, ako sa majú bezpečne a racionálne správať, aby neboli vystavení rizikám. Prvým krokom napríklad je prečítať si našu publikáciu Ako na nástrahy internetu.
