ZÁHORCE. Zatiaľ čo väčšina jej rovesníkov počúva modernú hudbu, ona uprednostňuje klasikov a operu. Janka Feriková je vychádzajúca hviezdička v slovenskom opernom svete.
Narodila sa v Rumunsku, no od troch rokov žije v Záhorciach v okrese Veľký Krtíš. Už odmalička rada spievala. Na základnej umeleckej škole nebola výrazný talent. „Všimli si ma až v piatej triede a hneď ma poslali na medzinárodnú súťaž v opernom speve, kde som sa umiestnila na druhom mieste. Vtedy som si uvedomila, že sa chcem tomu venovať. Operný spev ma chytil za srdce,“ zaspomínala na svoje začiatky dvadsaťštyriročná Záhorčanka. Už ako malá slečna rada počúvala klasickú hudbu a zo spevu operných hviezd mala zimomriavky.
„Neviem, po kom som vzťah k vážnej hudbe zdedila. Moja sesternica tiež študuje operný spev a je medzi nami taká milá rodinná súťaživosť. Obidve však zo strany najbližších pociťujeme veľkú podporu. Moji rodičia so mnou odmalička chodili na koncerty a tešili sa z úspechov spolu so mnou. Okrem nich mám veľkú oporu aj v priateľovi, hoci operu nemá rád.“
Na javisku stres opadne
Po základnej škole jej kroky smerovali na bratislavské konzervatórium, kde od skúsených pedagogičiek získala množstvo skúseností. „Po maturite som pokračovala na konzervatóriu ďalšími ročníkmi. Nechcela som ísť na vysokú školu, lebo profesor, pod ktorého vedenie som sa chcela dostať, bol vyťažený. Ostala som teda pod svojou učiteľkou na konzervatóriu,“ povedala Janka, ktorá popri štúdiu odovzdáva svoje skúsenosti ako učiteľka mladým talentom na základnej umeleckej škole. Byť v pozícii pedagóga je podľa jej slov jednoduchšie.
„Študovať operný spev je náročné najmä po psychickej stránke. Všetok stres a únavné prípravy človeka dokážu vyšťaviť. Keď sa však postavím na javisko, všetko to zo mňa opadne a vystúpenie si užívam.“
Amerika aj Rakúsko
Prvé veľké vystúpenie prišlo v roku 2012, kedy Janka absolvovala dvojtýždňové koncertné turné vo viacerých štátoch USA. Tamojších ľudí kus slovenskej kultúry potešil.
„Okrem operných árií sme spievali aj ľudové piesne. Bolo krásne vidieť, ako si prítomní zaspievali spolu s nami a pospomínali si na materinskú zem.“ Okrem koncertov v USA má talentovaná Záhorčanka za sebou vystúpenia aj v Rakúsku, kde spievala na slovenskej ambasáde. Svoj talent ukázala aj v slovenskej filharmónii. Na opere sa jej najviac páči, že si svoj hudobný nástroj nosí stále so sebou.
„Nie je to však jednoduché, lebo telo nie vždy počúva. O hlasivky sa treba starať – nemala by som piť studené a bublinkavé nápoje a treba si chrániť hrdlo pred chladom. Okrem toho to netreba na tréningoch preháňať. Muzikanti môžu na nástrojoch cvičiť hodiny, no speváci si po hodinke musia dať pauzu.“
To, že medzi jej rovesníkmi nie je veľa takých, ktorí inklinujú k vážnej hudbe, ju neprekvapuje. „Ľudia si nemajú kde vypestovať hudobný vkus. Z rádií väčšinou počuť piesne, ktoré nie sú kvalitné. Samozrejme, aj ja si okrem Mozarta vypočujem modernú hudbu.“
Keďže ešte stále študuje, operný spev ju neživí. „Zatiaľ je to len koníček, no snáď sa to raz zmení a bude to moja práca na plný úväzok. Ešte stále mám pred sebou dlhú cestu a veľa trénovania,“ zakončila sopranistka.
