DIVÍN. Hrad, kaštieľ, historický kostol, fara so slnečnými hodinami, jaskyňa Mara medvedia, náučné chodníky i obľúbená priehrada. To všetko môžete nájsť v obci Divín, ktorá je priam stvorená pre turistický ruch.
Starosta obce Ján Koza má s turistami bohaté skúsenosti. „Ročne nás navštívia tisíce turistov. V budúcnosti by sme chceli niektoré časti hradu zastrešiť a vybudovať tam aj vyhliadkové terasy,“ hovorí Koza.
Hrad je dominantou obce.
Hrad je pre turistov prístupný počas celého roka. Pri troške fantázie a pri pohľade na pozostatky obvodového múru s baštami sa môžete preniesť do čias, keď tu zúrili boje s Turkami, alebo keď tu vydával príkazy pán Divína Imrich Balassa. O histórii hradu sa turisti môžu dozvedieť z informačných tabúľ. Kultúrna pamiatka, ktorá sa hrdo týči nad dedinou, je majetkom obce.
V strede obce Divín, priamo pod divínskym hradným vrchom, stojí renesančný kaštieľ, ktorý v druhej polovici 17. storočia dal postaviť Imrich III. Balassa. Kaštieľ bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je obohnaný pevnostným múrom so štyrmi mohutnými bastiónmi.
V kaštieli chcú zriadiť múzejné expozície.
Predstavuje výraznú architektonickú dominantu obce. Ukončila sa rozsiahla rekonštrukcia, ktorá prebiehala od roku 2011. Obec tu plánuje zriadiť informačné centrum, predajňu suvenírov, múzejné expozície venované dejinám a prírode Divína.
Ak sa vyberiete do Divína, odporúčame vám navštíviť aj jaskyňu Mara medvedia.
K jaskyni sa dostaneme z asfaltovej cesty Divín - Tuhár na juhozápadnom konci obce Divín. Od cesty pokračujeme doľava pešo po chrbte vápencového pahorku. Otvor jaskyne sa nachádza pod neveľkým skalným bralom pod vrcholom kopca Dúpa. Verejnosti je voľne prístupná. V odbornej literatúre bola popísaná v roku 1986.
Kopec Dúpa, na ktorom sa nachádza jaskyňa, vyniká typickým krasovým reliéfom. Na povrch tu vystupujú odolnejšie kryštalické vápence. Na úzkom hrebeni nájdeme škrapy hlboké nezriedka 0,5 m, ojedinele však aj 1 m. Vytvorili sa na vrstevných plochách takmer zvisle orientovaných, vztýčených vrstvách svetlých tuhárskych vápencov. Tu, v nadmorskej výške 345 m, sa pod 4,5 m vysokou skalnou stenou otvára aj vchod do jaskyne.
Jaskyňa Mara medvedia pozostáva z jedinej, 12,5 m dlhej, šikmo klesajúcej chodby. V starších štvrtohorách pravdepodobne odvádzala ponárajúce sa vodné toky do vápencového masívu.
Jaskyňa Mara medvedia.
Sintrová výzdoba jaskyne je zastúpená ojedinelými odumretými nátekmi, hráškovitými útvarmi a drobnými zvyškami po stalaktitoch.
Speleologický, statigrafický a archeologický prieskum v nej bol vykonaný v rokoch 1985 a 1986 v rámci XXII. tábora ochrancov prírody a krajiny v okrese Lučenec.
Na zistenie veku jaskyne bola v roku 1986 vykopaná stratigrafická sonda s hĺbkou 3,3 m. Na základe drobných ulitníkov sa zistilo, že vyše 3 m hrubá sutina sa v jaskyni vytvorila v mladších štvrtohorách (holocéne). Jaskyňa teda musela existovať už skôr, čiže v starších štvrtohorách (pleistocéne).
Zaujímavý bol nález 19 úlomkov keramiky vo vrchnej časti sutiny, patriacej do pilinskej kultúry v mladšej dobe bronzovej (1500-1250 rokov pred našim letopočtom).
Vodná nádrž Ružinská priehrada je obľúbenou letnou, ale i zimnou destináciou. Je rajom pre rekreantov a rybárov, v zime i pre korčuliarov.
