František Jaroš sa narodil ako najmladší z deviatich detí 9. februára 1935 v hornooravskej dedinke, ktorá zanikla spolu s ďalšími obcami pod vodami Oravskej priehrady.
V roku 1945 sa rodina presťahovala na južné Slovensko a usadila v obci Hviezdoslavov. Po vychodení základnej školy ambiciózny mládenec študoval na 1. štátnom gymnáziu a potom v rokoch 1953 až 1959 medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Lekárska prax
Po absolvovaní vysokoškolských štúdií trvalo pôsobil ako lekár na rozličných postoch v nemocnici v Trenčíne. Začínal ako sekundárky lekár interného oddelenia na Okresnom ústave národného zdravia (1959 – 1972), potom bol primárom oddelenia pracovného lekárstva a toxikológie (1972 – 1999) a napokon odborným lekárom internistom (2000 – 2005), kde bol aj okresným a neskôr krajským odborníkom pracovného lekárstva a toxikológie.
Po odchode do dôchodku stále pôsobí ako internista a súdny znalec v Trenčíne.
Publikačná činnosť
Popri lekárskej praxi sa František Jaroš sústavne sa venoval vedeckému bádaniu a publikačnej činnosti zo svojho odboru. V roku 1989 obhájil titul kandidáta vied prácou Vplyv organického prachu na dýchacie cesty.
Výsledky svojej výskumnej a tvorivej práce uverejnil vo vyše 120 štúdiách a príspevkoch v domácich i zahraničných odborných periodikách. Je spoluautorom viacerých publikácií a autorom samostatných kníh: Toxikológia chemických látok používaných v poľnohospodárstve (1982), Praktická toxikológia (1988), Choroby dýchacích orgánov a organický prach (1995), Príčiny, prevencia a liečba civilizačných chorôb (2005), za ktoré získal viaceré ocenenia.
V oblasti medicíny prvý v Československu diagnostikoval bysinuzu, t. j. ochorenie pľúc pri spracovaní ľanu. Vychádzajúc z prác švajčiarskeho toxikológa Floersheima ako prvý v Československu navrhol liečbu otráv muchotrávkou zelenou penicilínom u ľudí. Vďaka nemu v Trenčíne od roku 1986 už nikto nezomrel na otravu touto jedovatou hubou. V roku 2012 vydal v martinskej Osvete dokumentačne bohatú knihu Z dejín trenčianskeho zdravotníctva.
Ďalšie aktivity
Popri lekárskej práci, medicínskej výskumnej činnosti a publikačnej produkcii je František Jaroš aktívny aj ako športovec, najmä vo volejbale, ale venuje sa aj dokumentárnej filmovej, literárnej a publicistickej tvorbe.
Nezabúda pritom na rodnú Oravu a obec, ktorej venoval knihu Pamätnica obce Ústie nad Oravou (1998). Svoje poetické vlohy zakomponoval do zbierky básní Hviezdoslav a Hviezdoslavov - história obce, ktorú vydal pod pseudonymom Ľuboš Osadský Hviezdoslavovský (1999).
Pri tohtoročnom životnom jubileu v martinskom vydavateľstve Osveta mu vyšla zbierka básní Ja zdravie, šťastie vinšujem Ti...
Autor: Augustín Maťovčík
