LUČENEC. To, čo sa prihodilo Lucii Salajovej a jej rodine, by asi nikto nečakal. Deň po pohrebe sa Lucia dozvedela, že pod krížom s menom jej starej mamy leží cudzia žena.
Starú mamu Pavlínku Karmanovú pochovali tento týždeň v utorok. Lucia mala pred pohrebom zvláštny pocit. „Zdalo sa mi, že žena v truhle nie je moja starká. Bola menšia a v akomsi kŕči, ale myslela som, že to spôsobil čas, kým bolo telo v mrazničke,“ povedala.
Žena v truhle sa im nepozdávala
Lucii sa nepozdávali ani iné veci. Starká mala vlastné zuby, žena v truhle nemala zuby vôbec. „Presviedčala som sa, že jej ich vytrhali, aj keď neviem, prečo by to robili. Žena v truhle mala aj jemné chĺpky nad perou, no moja starká nie. Nikto z rodiny ju nespoznával.“
Luciu však nepríjemný pocit neopustil a pred pochovaním sa chcela pracovníkov pohrebnej služby opýtať, či sa chystajú pochovať správnu ženu. „Nechala som to tak. Komunikácia medzi mnou a správou pohrebiska, ktorá zabezpečovala miesto, nebola dobrá. Už som sa nevládala hádať,“ priblížila Lucia, ktorá chcela splniť vôľu starej mamy, aby ju pochovali na suchom mieste.
"Rodine sme ponúkli viacero miest, ktoré sa prideľujú podla plánu na pochovávanie. Bohužiaľ, blato a vlhká pôda je v tomto období bežná takmer všade, to nevieme ovplyvniť," povedal Branislav Drugda, správca cintorína.
Rodina napokon nezistila, že sa chystajú rozlúčiť s neznámou ženou. „Niektorí ľudia sa po smrti zmenia a seniori sa na seba podobajú. To nás zmiatlo.“
Po pohrebe sa u Salajovcov nikto nevyspal. „Ani ja, ani manžel a dokonca ani naše malé dieťa. Akoby sme mali pocit, že niečo nie je v poriadku.“ Ich predtuchy sa na druhý deň vyplnili. „Manželovi zavolali z pohrebnej služby. Nepovedali nič iba: „Vymenili sme vám telá. Nie je to vaša starká, koho ste pochovali.“ V tej chvíli som myslela, že odpadnem,“ povedala Lucia.
Psychická ujma
Majiteľ lučeneckej pohrebnej služby sa podľa nej nezachoval správne. „Keď som mu volala naspäť, hovoril, že čo má teraz robiť a že sa to už stalo.“ Salajovci hneď vyrazili do cintorína. Namiesto kopčeka, ktorý deň predtým zdobili kvety, našli len prázdnu jamu a zablatené vence. „Akurát sa začínal pohreb ženy, ktorú sme my už pochovali. Práve jej rodina si všimla, že im v truhle leží niekto iný.“
Zlé skúsenosti s pohrebnou službou Jána Tótha pre Salajovcov pokračovali. „Rozprávali sme sa s majiteľom. Vôbec na nás nebral ohľad. Ospravedlnenia sme sa dočkali až na záver.“ Pohrebná služba vrátila rodine výdavky spojené s pohrebom a druhé pochovávanie zabezpečili na vlastné náklady. „Aj keď nie sme v ideálnej finančnej situácii, peniaze to nevyriešia. Je to psychická ujma, na ktorú nikdy nezabudneme. Neviem, čo je horšie. To, že starká nemá pokoj ani po smrti alebo to, že som pri truhle so slzami v očiach hladkala ruku cudzej ženy,“ skonštatovala Lucia.
Salajovci dúfajú, že sa situácia časom ustáli. Citlivú záležitosť pred súd postaviť nechcú. „Aj keď v piatok starkú pochováme, bude trvať dlho, kým sa psychika vráti do normálu. Starkú Pavlínku sme ľúbili a mrzí ma, že sme sa s ňou museli rozlúčiť práve takto,“ zakončila Lucia.
Problémov bolo viac
Majiteľ pohrebnej služby Ján Tóth tvrdí, že za zámenu tiel môže viac chýb. „V domovoch sociálnych služieb zosnulých neoznačujú. Telo, ktoré sme doviezli v piatok, sme v chladiacich priestoroch nemali podľa čoho označiť,“ povedal.
Druhú zosnulú im priviezli na druhý deň. „Štítok z nej v chladiacich priestoroch spadol a pravdepodobne sme ho omylom uložili na iné telo.“ Rýchle vykopanie bolo podľa jeho slov nutné. „Telo nebolo v rozklade. Vybaviť povolenie k exhumácii by trvalo týždne a chcel som vyhovieť druhej rodine, ktorá sa pripravovala na pohreb. Kvôli tomu som bol taký nervózny,“ skonštatoval.
Tótha celá udalosť mrzí. „Za 24 rokov sa mi to nestalo ani raz. Uvedomujem si, že som urobil chybu. Mrzí ma to, no budem s tým musieť žiť. Chcem sa všetkým dotknutým hlboko ospravedlniť,“ zakončil.
Hrozí aj odobratie licencie
Podľa Ladislava Stríža, predsedu Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, bolo vykopanie tela bez súhlasu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva nezákonné.
Problém podľa neho nastal už pri označovaní. "Štítok na nohe, tak ako to vidíme v amerických filmoch, nestačí. Telo musí byť viditeľne označené fixkou na vnútornej strane stehna," priblížil Stríž.
Majiteľovi pohrebnej služby môže hroziť aj odobratie licencie. "Určite voči nemu začne správne konanie. Zamestnanci firmy pochybili v tom, že si neskontrolovali, koho obliekajú," zakončil.
