VEĽKÝ KRTÍŠ. Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši definitívne končí. Na tunajší úrad práce nahlásili hromadné prepúšťanie. S ťažbou hnedého uhlia tu skončia ku dňu 31. mája. Baňa je už niekoľko rokov v útlme. Už trikrát im štát predĺžil ťažbu.
Predĺženie ťažby skrátili o päť rokov
Pôvodne sa hovorilo o tom, že sa tu uhlie bude ťažiť až do roku 2020. Vtedy mali byť reálne vyťažené všetky zásoby. Nakoniec termín skrátili o päť rokov. V polovici 80-tych rokov baňa bola živiteľkou celej doliny. Zamestnávala vyše dvetisíc ľudí. Systémovo sa tu začalo ťažiť už v roku 1947. Postupné zhoršovanie ťažiacich problémov sa podpisovali pod vyššie náklady a pod nižší zisk.
Baníci su skeptickí, boja sa budúcnosti
Aj keď tunajší baníci tušili, že vládne rozhodnutia o predlžovaní ťažby raz skončia, stratu zamestnania prijali ťažko. „V bani som odrobil 31 rokov, som vyučený baník. Mrzí ma, že banícka tradícia v Krtíši zanikne,“ hovorí Jozef.
Má 54 rokov a jeho prvé kroky povedú na úrad práce. Ešte nevie, či neskôr vycestuje za robotou do iných okresov. „Veď ja by som už asi ani inú robotu nevedel robiť. Na Slovensku nie sú na tom lepšie ani ostatné bane. Som presvedčený o tom, že vo svojom fachu si už prácu nenájdem.“
Baník Vlado v bani odpracoval 21 rokov. Je živiteľom rodiny. Je rozhodnutý za prácou vycestovať aj mimo okresu, v ktorom žije.
Juraj Jandl: Vedeli sme, že to raz príde
K bani už ostali iba najkvalitnejší ľudia. Takmer 80-tim baníkom ostáva vyťažiť posledných 15-tisíc ton uhlia. „Vedeli sme, že to raz príde. Zamestnancov sme na to pripravovali,“ povedal pre médiá Juraj Jandl, generálny riaditeľ Bane Dolina.
Baníci dostanú odstupné. Výška závisí od odpracovaných rokov a od náročnosti práce.
Banské časy bude pripomínať len erb mesta
Baňa sa stala súčasťou života aj pre Pavla Pupáka. Podzemie si obľúbil. Pod zemou strávil polovicu svojho života. Hoci si mohol v pokoji užívať dôchodcovský vek, baňu opustil len minulý rok, keď mal sedemdesiattri rokov.
„Za tie roky, ktoré som tu odpracoval, v bani vyhaslo veľa životov. Jedného prepichol nôž z kombajnu, iných zavalilo a niektorí sa zadusili. Keď baňu definitívne zatvoria, po čase sa zabudne aj na ich príbehy,“ myslí si Pavel. Rád spomína na časy, keď sa v bani pracovalo v troch smenách.
„Ťažilo sa pri Bukovci, Slatinke a v Háji. Vtedajšia norma bola sedem ton na hlavu za deň. Ťažili sme klasickým spôsobom. Do stien sme zakladali nálože so strelivom,“ hovorí skúsený baník.
Trápi ho, že o niekoľko rokov budú banské časy vo Veľkom Krtíši pripomínať len kladivo v erbe mesta, banský kombajn na jednom z tunajších sídlisk a tabuľa venovaná všetkým mŕtvym baníkom, medzi ktorými sú aj Pavlovi bývalí kolegovia.
