GREGOROVA VIESKA. V piatok 27. februára zomrel významný literárny vedec, najväčší znalec diela Martina Rázusa, dlhoročný člen Spolku Martina Rázusa PhDr. Michal Gáfrik, DrSc. Pohreb zosnulého sa uskutoční v stredu 4. marca o 14.15 hod. v bratislavskom krematóriu. TASR o jeho úmrtí informoval Ján Juráš zo Spolku Martina Rázusa.
Michal Gáfrik sa narodil 18. augusta 1931 v Gregorovej Vieske. V rokoch 1950-1955 študoval slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Ešte ako poslucháč fakulty sa stal redaktorom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry.
Na jeseň roku 1955 nastúpil do Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) ako vedecký ašpirant. Tu pracoval osemnásť rokov až do roku 1973. Pre občianske a politické postoje k udalostiam rokov 1968-1969 a nasledujúcej normalizácii bol politicky diskriminovaný. Musel opustiť vedecké pracovisko SAV a nesmel publikovať. Necelý rok pracoval ako bibliograf v bratislavskej Univerzitnej knižnici, odkiaľ ho taktiež prepustili, pretože mal zakázané pôsobiť aj v oblasti kultúry. V rokoch 1974-1979 bol technicko-hospodárskym pracovníkom Ústavu racionalizácie v stavebníctve a v rokoch 1979-1990 odborným pracovníkom Mestskej správy Slovenského štatistického úradu. V marci 1990 sa vrátil na pôvodné miesto vedeckého pracovníka v Ústave slovenskej literatúry SAV.
Do literárneho života vstúpil Michal Gáfrik už ako študent. Písal literárne kritiky, recenzie, úvahy a glosy. Ako literárny historik a textológ sa sústreďoval na výskum slovenskej literatúry 20. storočia, zvlášť Slovenskej moderny, pričom osobitnú pozornosť venoval dielu Ivana Kraska, Martina Rázusa a Janka Jesenského. Jeho prvou knižne publikovanou prácou bola monografia Poézia Slovenskej moderny (1965).
Okrem časopisecky publikovaných vedeckých štúdií vydal aj monografické práce Próza Slovenskej moderny (1993), dva zväzky Súborného diela Ivana Kraska (1966, 1993), súbor štúdií Na pomedzí moderny (2001) alebo monografiu Básnik Janko Jesenský (2006). Okrem toho pripravil výber z poézie Ľudmily Podjavorinskej, Spisy Janka Jesenského a jeho ľúbostnú korešpondenciu (Listy slečne Oľge, 1970) a antológiu prózy slovenskej moderny Koniec lásky (2007). Výber z odborných a publicistických článkov popredného literárneho vedca vyšiel v roku 2010 pod názvom V spätnom zrkadle.
