SUCHÁŇ. Sucháň, obec v okrese Veľký Krtíš, poznajú Maďari, Holanďania, Poliaci, Fíni, Belgičania i Rumuni. Do dediny ich láka najmä Trúbiaci kameň, no sú tu aj iné atrakcie ako Ľudový dom či Turčianka.
Vzácny kameň je od obce vzdialený približne osem kilometrov. Leží v časti zvanej Zabre. Pre turistov ho sprístupnili v roku 1999, no ľudia z dediny o ňom vedia už desaťročia. Hovorí sa, že kameň v čase tureckej okupácie slúžil ako signalizačné zariadenie.
Pri Trúbiacom kameni
V okolí Sucháňa je veľa dolín, ľahko v nich zablúdite. Turci využívali otvory v skale na to, aby sa vedeli lepšie zorientovať. Tak aspoň hovorí povesť, ktorá sa v Sucháni šírila z pokolenia na pokolenie.
Pre viac informácií navštívte obecnú stránku www.obecsuchan.sk.
Ku kameňu vedie náučný chodník po zelenej značke. Chodníky lemujú informačné panely s faktami a legendami. Na kameni je okrem dvoch otvorov vytesaný aj rok. Druhé číslo je slabo viditeľné. Môže to byť aj jednotka, ale i sedmička. Pravdepodobne ide o rok 1194 alebo 1794.
Nápis na Trúbiacom kameni
Či ide o výtvor prírody alebo dielo človeka nevedno. Mnohí si chcú na kameni aj zatrúbiť. „Popis trúbenia nájdu na informačnom paneli. V Sucháni žije asi desať ľudí, ktorí to vedia,“ hovorí Anna Triznová, starostka obce. Prvá dáma je jedna z desiatich. „Nie vždy sa mi to podarí. Záleží od počasia. Keď zaprší, v otvoroch je voda a vtedy to nejde,“ hovorí. Turisti na Zabroch obdivujú nielen kameň, ale i neďalekú studňu. Volá sa Turčianka a vraj v nej kedysi umreli dvaja tureckí vojaci. Podľa miestnej legendy kto si v studničke umyje tvár, bude zdravý.
Pýchou Sucháňa je Sedliacky dom ľudového bývania. Pochádza z roku 1860. Múry sú z kameňa, omietky a podlahy z hliny. V kultúrnej pamiatke akoby naozaj zastal čas. Nájdete tu murovanú pec v dymovej kuchyni, chyžu s krosnami, duchnami i drevenými posteľami. Verejnosti dom sprístupnili v roku 1996. „Gazdinky dva alebo tri razy do roka napúšťali kravským lajnom. Takto natretá podlaha nepraskala,“ hovorí starostka.
V dome je staré náradie, pec, výšivky a oblečenie, ktoré nosili naši predkovia. Gazdiná s gazdom obývali prednú izbu. Tu spali, varili, piekli, modlili sa a počítali nagazdovaný majetok. Pitvor kedysi slúžil aj ako dymová komora, kde sa údili klobásy. V zadnej časti domu bola komora. Mala osobitný vchod a zvyčajne v nej bývala nevesta so synom domácich. Uskladňovalo sa tu aj obilie, potraviny a náradie. Vôbec sa v nej nekúrilo a niekedy bolo teplejšie pri dobytku v maštali. Posteľ mladomanželov oddeľovala od ostatnej časti komory plachta.
Interiér ľudového domu
V obci nájdeme aj druhý ľudový dom, ktorý je taktiež v zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Postavený bol v roku 1830 z kameňa spájaného s hlinou. Slúži ako expozícia, kde interiérové vybavenie je situované do konca 19. a 20. storočia. V Sucháni majú aj turistickú ubytovňu, kde môžete prenocovať. V jej tesnej blízkosti je prírodný amfiteáter, kde sa konal prvá ročník festivalu Čipka v Honte. Okrem týchto atrakcií žijú v Sucháni dobrí ľudia, ktorí vás ochotne pohostia i porozprávajú o histórii obce.
Ľudový dom
Krosná
Dvere do histórie
Ženy v tradičnom kroji
V Sucháni nájdete aj ubytovňu
