DRIENČANY. Drienčany by sme pokojne mohli premenovať na Rozprávkovo. Malá dedinka v okrese Rimavská Sobota sa preslávila najmä slovenským rozprávkarom Pavlom Dobšinským. Jeho vplyv tu cítiť doslova na každom kroku. Po dedine sú rozmiestnené rozprávkové bytosti z jeho príbehov.
Baba Jaga podopiera zastávku
Je tu aj fara, v ktorej žil a písal i kostol, v ktorom kázal. „Dobšinský žil v našej dedine 24 rokov a v areáli kostola je aj pochovaný,“ hovorí Peter Švoňava, starosta.
Rozprávkové uvítanie
Drienčany sú rozhodne obcou, ktorú odporúčame navštíviť. Pri príjazde do dediny od Budikovian vás privíta princezná Milica. Na druhom konce zase princezná Krasomila.
Chcete o Drienčanoch vedieť viac? Kliknite na www.driencany.sk.
Nájdete tu aj Dlhého z rozprávky o Dlhom, Širokom a Bystrozrakom. Miesto si našla baba Jaga, Zlatá priadka, Šípková Ruženka, Janko Hraško i ďalšie postavičky z rozprávok od slovenského velikána. Raritou sú slnečné hodiny tiež s rozprávkovými postavičkami.
„V období platnosti letného času ukazujú hodiny viac, ako je pásmový čas. Ukazujú letný čas. Ak túto hodinu odpočítate od času vašich hodiniek a potom pripočítate dvadsať minút, ktoré súvisia so zemepisnou polohou tohto miesta, dostanete približný čas na slnečných hodinách,“ vysvetľuje starosta.
Okrem Dobšinského v Drienčanoch tvoril aj ďalší rozprávkar, folklorista a učiteľ Jonatán Čipka a aj spisovateľ Ľudovít Kubáni, ktorý historické námety z obce pretavil do svojho najznámejšieho diela Valgatha.
Na fare, kde Dobšinský žil, akoby zastal čas. Je tu nábytok, ktorý používal slávny spisovateľ i dobové dokumenty. Budova slúži ako múzeum slovenských rozprávok. Rozhodne vám ju odporúčame navštíviť. Významnou pamiatkou obce je aj renesančno-barokový evanjelický kostol zo 17. storočia. Je obohnaný múrom. V interiéri je zachovaný maľovaný kazetový strop a organ z roku 1799. Pri kostole je drevená renesančná zvonica zo 17. storočia a hrob Pavla Dobšinského. V susedstve je pochovaný aj Jonatán Čipka.
Na fare
Z obce vychádza aj náučný chodník – Drienčansky kras. Zaujímavosťou chodníka sú Malá a Veľká drienčanska jaskyňa, v ktorých sa našli pozostatky štvornohých cicavcov. Malá jaskyňa je dlhá približne 80 metrov. Obe sú verejnosti prístupné.
Dobové predmety na fare
Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza malebný krasový ostrov s názvom Drienčanský kras. Jeho rozloha je len 16 km2, ale možno ho považovať za prírodovedecky a krajinársky najhodnotnejší krasový ostrov medzi Slovenským a Muránskym krasom.
Tvorí dôležitú zastávku pre rôzne migrujúce živočíšne druhy a pre vápnomilné a suchomilné rastlinné spoločenstvá poskytuje vhodné prostredie pre ich trvalý rozvoj. Z vyšších rastlín tu bolo zistených 1 025 taxónov, z ktorých 117 patrí medzi ohrozené v celoslovenskom meradle, 7 medzi endemické a 46 medzi zákonom chránené. Zo zistených 180 druhov vtákov je 36% významných, ale bolo tu zaznamenaných aj 58 druhov cicavcov a niekoľko obojživelníkov. Medzi najvzácnejšie bezstavovce patrí endemický jaskynný chrobák, ktorá je zatiaľ známy len z územia Drienčanského krasu.
Z hľadiska rozšírenia anorganických prírodných hodnôt územie vyniká niekoľkými osobitosťami. Poskytuje vhodné prostredie na demonštrovanie tzv. alogénneho krasu, to znamená, že nad vápencami sa nachádzajú nekrasové „čiapky“, v okolí ktorých sú vyvinuté okrajové krasové formy (slepé doliny, okrajové krasové jamy, krasové jazierka a pod.). Okrem toho sú tu bohato zastúpené povrchové aj podzemné krasové javy (evidovaných 190 závrtov, početné škrapy, 42 jaskýň).
Slnečné hodiny
Z jaskýň je najdlhšia 1 570 m dlhá jaskyňa Podbanište, ale nachádzajú sa tu aj ďalšie vzácne podzemné lokality, ako napríklad 319 m dlhá Jaskyňa pri Holom vrchu s mladými brčkami, jaskyňa Dúbravica s unikátne vyvetranými riasovými vrstvičkami, Špaňopoľská jaskyňa s výskytom opálu v snehobielych kvapľoch alebo Chvalovská jaskyňa, ktorá v dobe bronzovej slúžila ako pohrebisko a v stredoveku ako peňazokazecká dielňa. Ako krasové územie v tesnom susedstve Rimavskej kotliny ďalej poskytuje vynikajúce možnosti porovnávania vývoja jaskynných úrovní s riečnymi terasami. Po geologickej stránke územie poskytuje vhodné možnosti štúdia rôznych vápencových druhov silického príkrovu (zistených 9 druhov triasových vápencov) s viacerými paleontologickými náleziskami. Drienčanský kras je hodnotný aj krajinársky. Pozoruhodné je striedanie sa lúk a pasienkov s lesnými enklávami, s častou skupinovou zeleňou parkového charakteru a solitérmi stromov.
Územie Drienčanského krasu je významné aj z hľadiska kultúrno-historického. Obec Drienčany je známym pôsobiskom viacerých osobností kultúrneho života 19. storočia. V území sa nachádza niekoľko archeologických nálezísk ako aj historických stavebných objektov. Drienčanský kras teda predstavuje vhodnú kombináciu prírodných a kultúrno-historických pamiatok vysokej vedeckej i kultúrnej hodnoty so značným náučným potenciálom. Navyše sa radí medzi turisticky hojne navštevované oblasti vzhľadom na relatívnu blízkosť vodnej nádrže Teplý vrch a existenciu centra environmentálnej výchovy SAŽP.
Z dôvodu účinnejšieho využitia prírodného a náučného potenciálu pre širšiu verejnosť bol v rokoch 1989 až 1992 na juhozápadnom okraji Drienčanského krasu vybudovaný náučný chodník. V roku 2002 bol tento chodník obnovený a rozšírený na súčasnú dĺžku 7 540 m (v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch pri zastávke č. 4 je jeho dĺžka 5 210 m) s celkovým prevýšením 55 m. Autormi projektu náučného chodníka sú RNDr. Ľudovít Gál a Ing. arch. Martin Santoris. Náučný chodník nie je náročný ani pre deti a starších ľudí. V príjemnom prírodnom prostredí je možné stráviť pekné chvíle a oboznámiť sa so zákonitosťami vzniku krasu i s históriou tunajších obyvateľov.
