ČERENČANY. Záškoláci, zlodeji, deti s poruchou správania, ba dokonca aj mladiství vrahovia prešli pobytom v Reedukačnom centre v Čerenčanoch. Už od roku 1967 sa pracovníci centra snažia pomôcť deťom, ktoré spravili prešľap.
Chybu v minulosti urobil aj štrnásťročný Adrián. Mladý Košičan sa do Čerenčian dostal po tom, ako sa zaplietol s nesprávnymi ľuďmi. „Robil som zlé veci. Doma som nepočúval, dokonca som sa dopustil aj viacerých krádeží,“ povedal mladík.
Palicu nad ním nezlomili
V „polepšovni“ je už tretí rok. O šesť mesiacov zariadenie opustí. Jeho mama pracuje v Čechách a nemôže sa o neho postarať, Adriánove kroky preto budú pravdepodobne smerovať do detského domova.
„Aj tak sa teším na život vonku. Vďaka pracovníkom v centre som lepším človekom. Rozprávali sa so mnou, počúvali ma a nezlomili nado mnou palicu, aj keď zo začiatku to so mnou mali ťažké.“
Adrián už vie, čo bude robiť po odchode. Chce dokončiť deviaty ročník základnej školy a študovať informačné technológie. Jeho ambície smerujú až k vysokoškolskému titulu.
Na partiu, ktorá ho vtiahla do problémov, už zabudol. „V centre som si našiel správnych kamarátov. Aj keď ich o pol roka opustím, verím, že si podobných nájdem aj vonku. S dobrými kamarátmi bude začiatok ľahší,“ dodal.
Musia byť sebestační
Adrián je jeden z 56 detí, ktoré žijú v centre. O mladých ľudí vo veku 12-15 rokov sa stará 51 zamestnancov od kuchárky cez pedagógov, zdravotnú sestru, psychológa až po riaditeľa. Niektoré deti sa do centra dostanú z ulice bez akéhokoľvek materiálneho zabezpečenia. Preto v centre nechýba ani šička.
Deň začínajú vyučovaním. „Potom nasleduje mimoškolská činnosť. Chodia na krúžky, venujú sa práci či športu. Chceme, aby si rozvinuli každú časť svojej osobnosti,“ priblížil riaditeľ Gabriel Bodnár.
Každá aktivita prispieva k ich prevýchove. Získavajú pracovné návyky, rozumové schopnosti, cit pre zodpovednosť a dokonca i lásku k umeniu. Čerenčianska polepšovňa sa môže pochváliť aj vlastnou hymnou, ktorú naspievali deti, či organizovaním filmových workshopov.
Dostať sa do kolobehu noviniek a povinností však nie je jednoduché. „Predovšetkým nováčikovia majú problém stotožniť sa s harmonogramom, a preto to často končí útekom. Chvíľu trvá, kým si na všetko zvyknú.“ Deti motivuje systém, ktorým môžu dosiahnuť čo najlepšie výsledky v každej oblasti. Za odmenu tak strávia víkend či prázdniny so svojimi rodinami.
V čerenčianskej polepšovni je na prvom mieste komunikácia. „Tieto deti každodenne zápasia s množstvom problémov a jediné, čo potrebujú, je chápavý rozhovor a hľadanie riešení. Ignoráciou sa zlepšenie dosiahnuť nedá,“ skonštatoval Bodnár.
Ako príklad uviedol deti, ktoré v škole nezvládajú učivo. „Stáva sa, že namiesto diagnostikovania problému si učiteľ na žiaka zasadne. Pritom by pomohol obyčajný rozhovor, kde by zistili, že dieťa učivo jednoducho nezvláda.“
Základom je rodina
Plnohodnotná komunikácia by podľa Bodnára nemala chýbať ani v kruhu rodiny. „Mnoho detí pochádza z rodín, kde sú rodičia rozvedení alebo vo väzení. Keď sa im nemá kto venovať, zaradia sa do problémovej partie, kde to s nimi ide dole vodou.“
Osudy mladých chovancov sú rôzne. Pri deťoch s poruchou správania sú aj také, ktoré majú za sebou trestnú činnosť. „Nie je to správne, nakoľko tie horšie prípady môžu zle vplývať na ostatných,“ povedal riaditeľ. Na Slovensku podľa neho chýbajú diagnostické centrá, z ktorých by deti rozdelili do rôznych zariadení podľa stupňa problémovosti.
„Chýbajú nám aj kvalifikovaní pracovníci. Nie každý dokáže pracovať s problémovými deťmi.“ Psychicky náročná práca však prináša aj svoje ovocie v podobe lepšieho života chovancov reedukačného centra.
„Sme s nimi v kontakte či už cez sociálne siete alebo osobne. Je to krásny pocit, keď vidíme, že sa aj vďaka našej práci ich život zlepšil,“ dodal Bodnár.
