Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Lekár mu povedal rozsudok smrti, mal žiť len vyše mesiaca

Róbertovi pred štyrmi rokmi diagnostikovali leukémiu. Lekár mu povedal, aby všetko predal, lebo do šiestich týždňov zomrie.

Róbert Virág je šťastný, že žije.Róbert Virág je šťastný, že žije. (Zdroj: JOZEF MIKUŠ)

LUČENEC. Pred štyrmi rokmi mu diagnostikovali myeloickú leukémiu, ktorá prešla do akútnej lymfoblastickej. Lekár mu do očí povedal rozsudok smrti – žiť bude už len šesť týždňov. Odporučil mu všetko predať a ísť na cestu okolo sveta.

Dnes je Róbert Virág z Lučenca stále medzi živými. Aj keď zvádza boj s bolesťami už len pri obliekaní a každý deň je plný odriekania, prežíva každú minútu s radosťou.

Život mu zmenili prasknuté cievky v oku
Róbert viedol pred diagnózou rýchly život. Desať rokov robil obchodného zástupcu pre nadnárodnú spoločnosť. Pracoval od rána do večera, veľa cestoval a často bol pod stresom.

Skryť Vypnúť reklamu

Život mu zmenili prasknuté cievky v oku. „Išiel som k lekárovi, kde mi po rozbore krvi diagnostikovali myeloickú leukémiu. Choroba je zákerná najmä v tom, že človek necíti žiadne príznaky,“ povedal Róbert. Na moment, kedy mu lekár povedal, že do šiestich týždňov zomrie, si dobre pamätá. „Niekto myslí na samovraždu, iný sa opije. Mňa to však nezlomilo. Nemyslel som na smrť, chcel som žiť,“ spomína 45-ročný Lučenčan.

Zakrátko ho previezli do nemocnice v Banskej Bystrici, kde začala liečba. Napriek tomu, že mu lekári predpovedali len šesť týždňov života, Róbert vydržal 14 mesiacov, kým mu našli vhodného darcu kostnej drene.

„Trochu som zmenil lekárske štatistiky. Vyskúšali na mne pokusnú liečbu z Nemecka, ktorá ma udržala pri živote ešte vyše roka.“ Dlhé mesiace pokusnej liečby boli tvrdé. Musel si odriekať mnohé jedlá a podstupoval pravidelné ožarovania, počas ktorých mu štyrikrát vypadali vlasy.

Skryť Vypnúť reklamu

dsc_0593_r5614_res.jpg

Cítil, ako sa mu rozpúšťajú svaly
Kvôli agresívnej chémii mu zišli nechty a štyrikrát „vymenil“ aj kožu. „Každý deň som si hovoril, že nie som chorý a tešil som sa na dni, ktoré som mohol stráviť mimo nemocnice so svojou mamou.“ Mama je Róbertova jediná blízka rodina. Správa o tom, že jej syn je smrteľne chorý, ju položila.

„Zakázal som jej chodiť za mnou do Bystrice. Ruky som mal dopichané od infúzií až tak, že mi praskali žily. Ručička na váhe ukazovala stále menej kíl. Nechcel som, aby sa ma takého videla a trápila sa.“

Po 14 mesiacoch našli Róbertovi vhodného darcu kostnej drene. Z Bystrice smeroval do Transplantačného centra v Bratislave, kde strávil päť týždňov. „Keď si lekári prečítali môj desať centimetrov hrubý zdravotný záznam, len nechápavo krútili hlavami. Podľa papierov som už dávno nemal existovať. Mala ma zabiť choroba alebo chemoterapia, ktorá mi mala úplne spáliť všetky orgány.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tri dni pred transplantáciou boli pre Róberta najtvrdšie. „Každý z tých troch dní som absolvoval dve polhodinové ožarovania z oboch strán. Cítil som, ako sa mi rozpúšťa svalstvo a ja sa mením len na kosť a kožu.“ Strácal sa sám sebe pred očami, no ani to ho neprinútilo vzdať sa. „Veril som do posledného dňa, že to zvládnem. Pozitívne myslenie dokáže veľa. Keď to ľudia vzdajú vo svojom vnútri, boj majú vopred prehratý,“ skonštatoval.

Transplantácia sa vydarila, no ťažké chvíle pokračovali. „Telo absolútne nefungovalo. Za 14 mesiacov ožarovania bolo všetko vo vnútri spálené. Musel som sa učiť chodiť či jesť. Ako keď sa znovu narodíte. Začínal som odznova, od prvej bunky.“

Nedokázal prehltnúť ani slinu
Róbert mohol prvých 150 dní jesť len štyri jedlá – tvaroh, puding, krupicovú kašu a mliekovú polievku. Aj obyčajná lyžička tvarohu mu však dala zabrať. „Mal som spálené dutiny a nedokázal som prehltnúť ani slinu.“ Lučenčan však musel bojovať a aj proti svojej vôli naberať kilá. Po transplantácii vážil len 48 kilogramov. Keď sa mu vrátila chuť do jedla a chcel si dať ovocie či sladkosť, musel sa zaprieť a vydržať.

„Moje telo začalo od nuly. Nemal som žiadnu imunitu a zabila by ma aj bežná choroba. To sa stalo jednému mužovi, ktorý po transplantácii aj napriek protestom k sebe pustil manželku, od ktorej chytil chrípku. Zomrel do troch hodín.“

Mesiace po náročnom zákroku trávil s mamou, ktorá musela podpísať protokol o zodpovednosti. „Približne pol roka som sa okrem mamy nesmel stretnúť s nikým. Musela sa o mňa starať, keďže som nevedel chodiť a byt musela udržiavať v maximálnej čistote.“

dsc_0615_r3398_res.jpg

Každý deň je plný bolestí, jemu to však nevadí
Róberta nepoložili ani ťažké mesiace bez pohybu či kontaktu s ľuďmi. „S mamou sme sa nikdy toľko nenasmiali ako počas mojej choroby. Tak, ako sa malé dieťa snaží stlačiť gombík či vyliezť na stoličku, tak to bolo aj so mnou. Štyrikrát som sa skoro utopil vo vani, no všetko som obracal na srandu a zvládli sme to.“

Róbert sa musí aj dnes pasovať s vykonávaním bežných úkonov. Obliekanie mu trvá dlho. Ožarovanie mu spálilo kosti a telo je neohybné. Nedokáže si kľaknúť či uchopiť nôž, aby si mohol odkrojiť chlieb. Taktiež si musí dávať pozor na choroby, pretože po transplantácii sa mu do krvi nemôže dostať nič – ani vírus, ani liek. Preto sa vyhýba skupinám ľudí v uzavretých priestoroch.

Vybudovať si musí aj fyzickú kondíciu. Dokáže sa pohybovať maximálne dve hodiny, potom musí oddychovať. Keď ráno vstane, potrebuje aspoň hodinu, kým sa organizmus rozhýbe. Potom často nasleduje kontrola u doktora. Čakáreň plná chorých pacientov je pre Róberta nebezpečná. „Som vďačný zdravotníckemu personálu v Lučenci za profesionálny prístup a za vyšetrenie bež čakania. Chcem sa všetkým pacientom, pred ktorými som bol uprednostnený, ospravedlniť, no len si chránim svoj život,“ povedal.

Každý deň plný bolestí, Róbertovi to však nevadí. „Aj keď s obmedzeniami, no som šťastný, že žijem. Aspoň sa môžem venovať záľubám, na ktoré som vtedy nemal čas,“ povedal zarytý optimista, ktorého nad vodou držala aj poriadna dávka humoru.

„Deň po transplantácii som sa ovešaný hadičkami dotiahol k rotopedu, ktorý som mal na izbe. Keď ma prišli lekári v skafandroch skontrolovať, spýtali sa, čo to robím. Povedal som, že som už na diaľnici do Nitry, že idem domov. Mysleli si, že som sa zbláznil.“

Má v sebe 210 nemeckých koní
Začiatkom marca uplynie tretí rok, odkedy je z Róberta nový človek. Má novú krvnú skupinu, novú DNA i nové bunky. To všetko od o dvanásť rokov mladšieho darcu z Nemecka. „Vždy som chcel mať nemeckú krv. Môj prastarký bol Nemec a odmalička mi ho dávali za príklad. Takto sa mi aspoň splnil sen. Mám v sebe 210 nemeckých koní a zatiaľ pracujú dobre,“ povedal.

U Róberta hľadajú pomoc ľudia z Lučenca i mimo mesta. Niekedy za ním prídu s výsledkami krvných testov, aby im povedal, ako na tom sú. „Mnohí si myslia, že transplantácia kostnej drene znamená výmenu kosti. V skutočnosti do vás nalejú tekutinu vyseparovanú z kostnej drene darcu – krvotvorné bunky.“

Okrem neznalosti sa Lučenčan u ľudí hľadajúcich radu často stretáva aj so strachom. „Deväť z desiatich to vzdá už vopred. Majú strach zo smrti a z liečby. Mnohí však nevedia, že existuje aj tabletková chemoterapia, ktorá nie je taká agresívna. Výskyt tohto ochorenia u nás stále stúpa a každý by mal aspoň raz do roka ísť na krvné testy. Vždy je lepšia prevencia ako riešenie následkov.“

Lučenčan tvrdí, že sa ľudia nemusia báť ani smrti. Počas prípravnej fázy ho sestričky zabudli v ožarovacom stroji a on prežil klinickú smrť. „Zažil som cestu na druhú stranu. Šiel som za svetlom, keď ma zrazu prebrali,“ povedal Róbert. „Na druhý svet odchádzate šťastní a spokojní. Samozrejme, ak vás na ulici zrazí kamión, tak takí šťastní asi neodídete,“ zakončil so štipkou humoru.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 038
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 21 013
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 135
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 050
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 797
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 932
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 672
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 111
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 943
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pečatidlo bolo úplne prvým darom pre oslavujúce múzeum

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci oslávi svoje 65. výročie veľkou výstavou.

Pečatidlo obuvníckeho cechu bolo prvým darom čo dostalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci

Na mestskom úrade v Lučenci obmedzili prevádzku klientskeho centra

Samospráva odporúča zvážiť osobnú návštevu úradu

ilustračné foto

V knižnici v Rimavskej Sobote bude pamätná izba Mateja Hrebendu

Stane sa tak v rámci projektu jej obnovy a interiérového vybavenia priestorov knižnice ktorého meno zariadenie nesie.

Budova knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?