LUČENEC. Poslanci schválili nový zákon o odpadoch. Platiť by mal od 1. januára budúceho roku. Kým ministerstvo životného prostredia tvrdí, že nový zákon má pomôcť napríklad v boji proti čiernym skládkam či naučiť ľudí separovať a recyklovať odpad, majitelia zberných surovín zmeny pri výkupe kritizujú.
Peniaze mali na plienky
Majiteľ zberných surovín v Lučenci Róbert Ferencz si myslí, že nový zákon bude likvidačný pre mnohé zberne. „Podľa mňa je všetko o tom, aby na Slovensku mal niekto monopol. Okrem iných absurdností, ktoré zákon zahŕňa, za najväčší nezmysel považujem platbu poštovou poukážkou alebo na účet.“
Do jeho zberne chodia denne aj ženy, ktoré na vozíkoch privezú šrot, aby mali na plienky či mlieko pre deti. „Za odpad dostanú pár centov. Po novom by som ich nemohol vyplatiť na ruku. Títo ľudia nemajú účet a mnohí ani adresu, kde by som im peniaze poslal poštou.“ Ferencz očakáva po vstupe zákona do praxe v meste ešte väčšiu kriminalitu. „Krádeže idú ruka v ruke s biedou. Takto mali tí chudáci aspoň na chlieb.“
Ako modelový príklad uvedie situáciu, keď sa majiteľ potrebuje zbaviť napríklad starého bojleru. Privezie ho do šrotu a už za raz zdanený tovar bude musieť zaplatiť daň znova. „Ľudia radšej pôjdu vyhodiť tieto veci podľa mňa niekam do lesa či na poľnú cestu. Nový zákon bude mať na svedomí viac nelegálnych skládok,“ myslí si Ferencz.
O prácu prídu tisíce ľudí
Ťarchu nového zákona pocítia majitelia zberných surovín i ľudia, ktorí sem odpad prinášajú. „Zákon je pre nás likvidačný. Doteraz som dával prácu siedmim ľuďom, štyroch musím prepustiť. Znamená to, že štyri rodiny ostanú bez príjmu. Nemám však iné východisko,“ hovorí Igor Albert, majiteľ zberného dvora v Rimavskej Sobote.
Za absurdné považuje v zákone viaceré fakty. „Zoberme si napríklad sedemdňovú povinnosť zhromažďovať vykúpený odpad. Doteraz sme mohli na trhu s odpadom reagovať pružne. Keď poklesla cena, okamžite sme predávali. Po novom nám to zákon neumožňuje.“
Pre mnohých je vysoká aj investícia do kamerového systému, ktorý od januára musí monitorovať prevádzku. „My už kamery máme, ale takí, ktorí si ich budú musieť kúpiť, za ne musia zaplatiť minimálne tisíc až dvetisíc eur.“ Podľa Alberta neobstojí ani fakt, že ministerstvo argumentuje tým, že do zberní sa dostáva kradnutý materiál. „Za deň niekedy vykúpime aj niekoľko ton. odpadu. Za sedem dní je to veľká kopa. Kto sa v nej bude hrabať, aby našiel kradnutú vec? Moji zamestnanci ani ja nie.“
Pôjdu do Maďarska
Zákon bude mať dopad aj na ľudí, pre ktorých železný šrot znamenal dennú obživu. „Neviem si ani predstaviť, z čoho budú títo ľudia žiť. Doteraz mohli vyžobrať kus železa od ľudí či podnikateľov, ktorí mali napríklad autoservisy. Odovzdali ho a mali dve či štyri eurá na stravu. Od januára túto možnosť mať nebudú. Nemajú účty a mnohí sú bezdomovci. Štát ich v podstate dotlačí k tomu, aby kradli.“
Podobne ako jeho kolega z Lučenca si aj Albert myslí, že od januára pribudne viac nelegálnych skládok. „Nepochybujem, že sa nájdu aj takí, ktorí odpad radšej vyhodia do lesa, ako by mali podstúpiť celú tortúru pri jeho odovzdaní.“
V pohraničnej oblasti si na svoje prídu najmä zahraniční výkupcovia. „V Maďarsku majú len 4-percentnú daň. To znamená, že ak niekto chce odovzdať 3-4 tony železa, oplatí sa mu zaplatiť 30 eur na benzín a odovzdať ho tam,“ hovorí Albert. Zastáva názor, že zákon smeruje k tomu, aby niekto na trhu s odpadom mal monopol. „Niekto tam hore si však neuvedomuje, že od januára môže byť na Slovensku o pár tisíc nezamestnaných viac.“
