LUČENEC. Niektorí ho nazývajú aktivistom, on sám sa však považuje skôr za angažovaného občana. Rudolf Kooijman, Lučenčan pôvodom z Holandska, má rád Slovensko a podľa vlastných slov sa tu cíti veľmi dobre. Vie byť však skutočne kritický voči nedostatkom a problémom, s ktorými sa v našej krajine stretáva a upozorňuje na ne podnetmi, ktoré zasiela samospráve aj štátnym inštitúciám.
Jeho život je so Slovenskom spätý už od začiatku 80. rokov, v roku 2006 sa na Slovensko presťahoval natrvalo a svoje rozhodnutie dodnes neľutuje. Za podstatný rozdiel oproti Holandsku však považuje občiansku angažovanosť. Tu sa každý stará len sám o seba. Na to nie som zvyknutý, lebo v Holandsku sa každý stará aj o svoje okolie, priblížil Kooijman.
Jemu samému nie je občianska angažovanosť cudzia. Netají sa tým, že pri upozorňovaní na nedostatky vie byť tvrdý a razantný a svoje pripomienky a podnety na zlepšenie adresuje mnohým inštitúciám. "V Holandsku som sa neangažoval až tak veľmi, tých dôvodov tam bolo menej. Na Slovensku mi však mnoho vecí tak bije do očí, že mi proste nedá na ne nereagovať," zdôvodnil.
Podnety, ktoré podáva, sa týkajú viacerých oblastí. "Keďže pracujem ako úradný tlmočník na súdoch a súdy neplatia, je to stále sa vracajúca téma, ktorú zatiaľ vláda napriek sľubom nevyriešila. Druhou oblasťou je dopravná situácia. Na Slovensku veľa ľudí ignoruje dopravné predpisy a je tu mnoho nebezpečných miest pre chodcov aj vodičov. Nechtiac som sa však najviac angažoval v oblasti cestovného ruchu, ktorého potenciál je tu veľmi nevyužitý. Chcelo by to, aby mestá okrem koncepcií a plánov začali aj niečo konkrétne robiť. Lenže úradníci nič nerobia, prosto to nechcú, prípadne sa im nechce," povedal Kooijman.
Celkovo od roku 2006 podal približne 200 podnetov samospráve, štátnym inštitúciám, ale dokonca aj prezidentovi. To, či na ne dostane odpoveď, však závisí od konkrétnej inštitúcie. "Všetci nadávajú na políciu, ale tá na moje podnety reaguje vždy. Píšem aj na ministerstvá a iné štátne orgány, aj tie v podstate reagujú vždy," konštatoval Holanďan.
Zlé skúsenosti však má so samosprávou, ktorá na podnety podľa jeho odhadu reaguje písomne len v piatich až desiatich percentách prípadov. "Slovenskí známi sa mi čudujú, čo sa trápim, že aj tak nič nezmením a len sa zosmiešnim. Niekedy sa stane, že voči sebe vyvolám aj odpor, ale neodrádza ma to. Časť mojich námetov totiž zrejme berú vážne a keď vidím niekde nejakú nápravu či zlepšenie, tak som spokojný," zhrnul Kooijman.
Napriek nedostatkom a problémom, na ktoré často upozorňuje, nad odchodom zo Slovenska vôbec neuvažuje.
"Síce mi tu mnohé veci prekážajú, ale celkovo sa mi tunajšie prostredie veľmi páči, povedal. Na Slovensku oceňuje tiež dobrú bezpečnostnú situáciu. Tu nie je žiadna kriminalita. Vidím občas nejakých ožranov na ulici, niekedy sa medzi sebou pobijú Rómovia a sú tu možno nejakí gangstri, ktorí sa medzi sebou zlikvidujú, ale celková kriminalita na Slovensku je v porovnaní s Holandskom veľmi nízka. Tam je podstatne viac násilia," zakončil Kooijman.
