Zdravie jej slúži výborne, rada cestuje, športuje, ba aj prednáša.
RIMAVSKÁ SOBOTA. Primátor Jozef Šimko pri príležitosti Dňa učiteľov ocenil za dlhoročnú výchovno-vzdelávaciu činnosť 50 súčasných i bývalých pedagógov.
Medzi nimi bola aj pravdepodobne najstaršia učiteľka na Slovensku Ilona Tamásová. Dáma z Rimavskej Soboty má 103 rokov. Napriek pokročilému veku jej zdravie slúži výborne. Pamäť má sviežu a momentálne žije u dcéry v Maďarsku.
Založila spevokol aj divadlo, deti ju mali rady
Pani Ilona srší optimizmom, stále je vitálna a rada cestuje. Zúčastňuje sa mnohých prednášok s tematikou histórie a kultúry. Minulý rok navštívila Rumunsko, kde jej mesto Körösfó udelilo čestné občianstvo. Je príkladom toho, že aj staroba sa dá prežiť aktívne.
„Mojím snom je navštíviť Indiu, ale to už asi nestihnem,“ hovorí dáma každým cólom. Vo svojej skrini ukrýva desiatky ocenení za svoju prácu, ale aj fotografie a darčeky od svojich žiakov. Tí ju volali „naša pani učiteľka z Blšskej doliny“.
Milovala všetky deti. Rukami jej prešli stovky.
„Každé bolo pre mňa osobitnou záhadou, ktorú bolo treba rozlúštiť. Niekedy to bolo ľahšie, inokedy zložitejšie. Bolo to však nutné, pretože len tak som mohla deti pochopiť a niečo naučiť.“ Zastáva názor, že učiteľ, ktorý „iba učí“, ostane pre dieťa cudzím človekom. Snažila sa s deťmi tráviť čas aj mimo vyučovania. Založila spevokol, divadlo, chodila s nimi na prechádzky, viedla pionierske schôdze. „Tie deti mi dali veľa lásky. Možno aj preto som sa dožila takého vysokého veku.“
Nazvali ju kulačkou, nesmela učiť
V školstve odpracovala takmer pol storočie. Pretože ju nazvali kulačkou, dva roky nemohla učiť. „To preto, že sme zdedili pôdu a nechceli sme vstúpiť do družstva.“ Chodili za ňou rodičia a prosili ju, aby sa vrátila do školy. „Tak som napokon praktikám tej doby podľahla a do družstva vstúpila.“ S niektorými žiakmi je dodnes v kontakte. Prekvapila ju jedna žiačka, ktorá si spomenula na pepitavé šaty s červeným zipsom. „Dokonca si spomenula, ako som pri vysvetľovaní gramatiky učiva klopkala prstom po stole.“
Vychovala dve dcéry – Juditku a Aniku. Tvrdí, že najlepšie je byť v neustálom pohybe a nezastaviť sa. Svojho manžela pochovala pred takmer 60 rokmi. „Moja mamka ani na chvíľu neposedí. Raz, keď jej zavolal jeden bývalý žiak, že ho operovali na srdce, aby ho prišla pozrieť, rýchlo sa obliekla a išla za ním. Zaujíma ju všetko, čo sa v spoločnosti deje,“ hovorí pani Judita.
Želá si, aby jej vrátili občianstvo
Medzi najťažšie chvíle, ktoré 103-ročná dáma zažila, patrí okamih, keď prišla pre zákon o štátnom občianstve o slovenské občianstvo. „Mamička sa zúčastnila aj pojednávania na ústavnom súde. Bola smutná, lebo dúfala, že Slovensko je právnym štátom, kde platí zákon zákonov – Ústava SR,“ hovorí jej dcéra.
V Košiciach sa najstaršia učiteľka dvakrát zúčastnila protestného pochodu. „Neurobila som nič zlé, len som sa prihlásila k svojim maďarským predkom, k svojej národnosti,“ vysvetľuje pani Ilonka. Narodila sa v Rakúsko-uhorskej monarchii, žila v Československu, potom v Maďarsku, znovu v Československu a teraz na Slovensku. „Nikdy som svoj domov neopustila. Nemôžem za to, že sa menili hranice.“
Momentálne sa Ilona Tamásová obrátila na súd v Štrasburgu. „Kým nezrušia ten hlúpy zákon a nevrátia mi moje občianstvo, nebudem spokojná. Dovtedy ani nezomriem,“ dodá. Učiteľka na dôchodku je nositeľkou viacerých významných ocenení. Okrem iných aj Pamätnej medaily Jána Amosa Komenského a Zlatej medaily Slovenskej republiky.
Momentálne sa teší prítomnosti vnuka, ktorý žije v Amerike. „Dnes nám sľúbil na obed navariť nejakú špecialitu, no nepovedal akú. Je to vynikajúci kuchár,“ povedala na záver pri našom sobotňajšom rozhovore.
