LUČENEC. Vo veku 74 rokov zomrel na Veľkonočný piatok bývalý poslanec lučeneckého zastupiteľstva Ján Šufliarsky. Poslancom bol šestnásť rokov.
Lučenčania ho poznali nielen ako stredoškolského profesora, riaditeľa gymnázia, trénera, hlásateľa extraligových stretnutí basketbalistov a futbalistov, ale aj ako dobrého človeka. Neznášal namyslenosť, povýšeneckosť a kým mu to zdravie dovolilo, rád relaxoval na chalupe v Lentvore či na rybačke pri vode.
Bol ozajstným majstrom slova. Basketbalistov z Lučenca doviedol k majstrovskému titulu a zastával aj funkciu prezidenta basketbalového klubu ESO. Lásku k športu a slovenčine vštepoval svojim žiakom – gymnazistom. Vychoval mnoho úspešných športovcov.
V roku 1997 sedeli v kuchyni Joža Mižúra a rozhodli sa založiť basketbalový klub ESO. Dúfal, že úspechy klubu preslávia mesto doma i v zahraničí. Stalo sa. V roku 2003 získali lučeneckí basketbalisti titul majstrov SR. Aj tí, ktorí predtým ani len netušili, kde Lučenec leží, ho odrazu skloňovali vo všetkých pádoch.
„Janko sa však práve po tomto víťazstve vzdal funkcie prezidenta. Cítil, že je toho na neho veľa a už vtedy mal zdravotné problémy,“ spomína na svojho kamaráta i kolegu z poslaneckých lavíc Norbert Krišta. V čase keď sa vzdal funkcie pre naše noviny vtedy Ján Šufliarsky povedal: „Niekedy som si pripadal ako kazateľ. Bolo to vo chvíľach, kedy som chlapcov presviedčal, že aj keď nemáme dosť peňazí, netreba sa vzdať a musíme hrať ďalej. Titul majstra sme získali takpovediac na kolene. Mali sme aj na dobré umiestnenie v európskych súťažiach, no chýbali nám sponzori.“
Keď v roku 1980 prestal aktívne hrať basketbal, mal 40 rokov. Vtedy si povedal, že nebude len tak posedávať na lavičke a založil klub veteránov. Mal veľkú radosť, keď o desať rokov neskôr na jeho päťdesiatku odohral prvý medzinárodný zápas.
„Bol to perfektný človek. Bol to môj profesor, ktorý ma učil slovenčinu a telesnú výchovu. Každá jeho hodina bola iná. My, študenti, sme ho mali radi,“ hovorí Pavol Balážik, poslanec, ktorý so svojím profesorom bol osem rokov členom mestského parlamentu.
„Bol to človek s veľkým srdcom. Mal pevný charakter a zmysel pre spravodlivosť. Janko mi bude veľmi chýbať,“ dodá jeden z jeho najlepších kamarátov Norbert Krišta.
