LUČENEC. Výstava kraslíc v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci sa môže pochváliť okresnou raritou. Medzi vajíčkami z minulosti i súčasnosti sú aj vzácne vzory zdobenia veľkonočných vajíčok z Polichna, ktorých pôvod siaha až do 17. storočia.
„Etnograf a národopisec Adam Pranda robil v 50-tych rokoch terénny výskum kraslíc po celom Slovensku. Tradičnú ornamentiku zaznamenal aj v Polichne,“ povedala Emília Mázorová z múzea, ktorá vzácne vzory objavila v Prandovej publikácii. Historickú ornamentiku prekreslila v minulom storočí Anna Ambrošová z Polichna. Vajíčka sa dostali do depozitu Ústredia ľudovej umeleckej kultúry.
V Lučeneckom okrese sa zachovalo len Polichno
Polichnianske vzory sú raritou. Žiadna iná dedina Lučeneckého okresu nemá z tohto obdobia zachovanú ornamentiku. Jednou z príčin je aj to, že oblievači darované vajíčka zjedli a z bohatých vzorov ostali len kúsky škrupiny. „Z nášho regiónu máme zdokumentovanú ornamentiku z Cerova a Dolnej Strehovej, kde na farbenie používali odvary z rastlín. Z obilnín vytvorili zelenú farbu, kombináciou červenej kapusty a repy maľovali na červeno.“
Kraslice z Polichna sú zaujímavé aj technikou. „Ženy ich varili napríklad s cibuľovými šupkami, aby boli hnedšie. Potom ich zdobili leptaním tak, že kúsok drievka namočili do octu či šťavy z kyslej kapusty,“ priblížila Mázorová. „Táto technika je najstaršia a je veľmi vzácna aj kvôli svojej náročnosti.“
Vajce kedysi dávali mŕtvym pod truhlu
Na zdobenie vajíčok mala vplyv reformácia. Vajce dovtedy symbolizovalo zrodenie či zmŕtvychvstanie, preto ho zvykli dávať zosnulým pod truhlu. Motívy, ktoré naši predkovia vkreslili do vajíčok, boli prevažne prírodné. Na vzoroch sú tak zachytené rastliny, kvety, ale aj pracovné náradie ako hrable či rebríky. „Okrem prírodných a geometrických motívov sa zachovali aj grafické. Na kraslici tak možno nájsť aj meno konkrétneho oblievača,“ ozrejmila Mázorová.
Vzácne vzory si návštevníci môžu prezrieť do 12. apríla v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci v rámci výstavy Jarné prebúdzanie.
