VEĽKÁ NAD IPĽOM. Cintoríny sú pred Veľkou nocou v centre pozornosti viac ako inokedy. Miestnemu historikovi z Veľkej nad Ipľom Jánovi Ridegovi záleží na tom, ako vyzerá ten ich. Nedávno si všimol, že na stĺpe zhotovenom z pieskovca má biblický text poškodené písmo. Takmer ho nebolo vidieť, preto ho Rideg opravil.
„Bolo to náročné, pretože čítanie z Jánovho evanjelia bolo nečitateľné. Ceruzkou som okopíroval staré rytiny a som rád, že sa to podarilo,“ hovorí. Na stĺpe, ktorý má hore sošku Ježiša, je napísané: „Ja som vzkriesenie a život, ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude naveky.“ Paradoxom je, že Rideg je baptista, no už roky sa stará o katolícky cintorín. „Viera v tomto prípade nie je dôležitá. Všetci sme ľudia, je jedno, kto čomu verí.
Kedysi bol strom, neskoršie skala
Dôchodca si na tunajšom cintoríne všimol dve miestne atrakcie. Jednou z nich je náhrobný kameň starý viac ako 20 miliónov rokov. Skamenelina zdobí hrob farára Gejzu Borbáša. Náhrobok bol kedysi stromom, až neskôr sa z neho stala skala. „Strom pokryla láva zo sopky. Horúci vulkanický popol mal kyslý charakter. Nános prehriateho popola vylučoval kyselinu kremičitú, ktorá prenikla do kmeňa, a tak vznikla celá premena,“ vysvetľuje pôvod jeho objaviteľ Rideg.
Prišli aj študenti z Holandska
Zaujímavé je aj to, ako sa skamenelina do obce dostala. Gejza Borbáš bol nielen farárom, ale aj poľovníkom. Spriatelil sa s rodinou grófa Forgácha.
„Ten mal v našej dedine kúriu. Borbáš ochorel. Rakovina rýchlo postupovala a jeho posledným prianím bolo, aby mu z neďalekého Ipolytarnócu priviezli vzácnu skamenelinu.“ Rodina jeho poslednú vôľu splnila a na hrob mu dala ako náhrobný kameň dnes už turistickú atrakciu. Udialo sa to v roku 1909. Odvtedy skamenelinu videlo veľa slovenských i zahraničných turistov. „Minulý rok sme tu mali dva autobusy holandských študentov.“
Grófovia si tam zriadili penzión
Rideg si pred vyše 20 rokmi všimol aj ďalší zaujímavý hrob na cintoríne. Je ním posledné miesto odpočinku rytiera Viliama Mertensa. Na náhrobnom kameni je lev a hlava orla. „V podstate je to erb ich rodiny. Zhotovili ho v Budapešti,“ hovorí Rideg. Len prednedávnom sa miestnemu historikovi podarilo objasniť skutočnosť, ako sa tento rytier dostal do malej novohradskej obce.
„Oproti kaštieľu, kde sídli obecný úrad, sa nachádza stará kúria. Slúžila grófom Forgáchovcom z Haliče ako penzión pre ich rodinu. Prežili tu starobu. Rytier Mertens si zobral za manželku grófku Františku Forgáčovú. V penzióne vo Vilke, ako sa vtedy Veľká nad Ipľom volala, strávili jeseň svojho života,“ vysvetľuje Rideg.
