ORÁVKA. Ak sa prejdete po Orávke a budeme mať šťastie, začujete z niektorých dvorov goralštinu. Jednu z najmladších obcí založili v roku 1922 Slováci, ktorí sem prišli z Poľska a Oravy.
Začali hospodáriť na bývalých statkoch Coburgovcov. „Nemali inú možnosť. Ak by ostali bývať v pôvodných domovoch, stali by sa obyvateľmi Poľska,“ hovorí Ján Lichanec, starosta. Prisťahovalci si so sebou priniesli zvyky a tradície.
Polesníky vraj chutia najlepšie
Typickým zvykom je pestovanie zemiakov. „Na Orave boli ľudia chudobní. Na skromných políčkach sa najlepšie darilo zemiakom. Tie sa po chlebe stali pre gazdov a gazdiné dennou obživou,“ hovorí starosta. Zemiaky si tu vážia dodnes a sadia ich v každom dome. „Sadenie zemiakov je u nás rodinná udalosť. Niektorí ich stihli dať do zeme ešte pred Veľkou nocou,“ hovorí starosta.
Pri výročiach založenia obce varia zo zemiakov rôzne špeciality. Zemiakové placky, bryndzové halušky a polesníky patria medzi najžiadanejšie. „Mali sme aj súťaž vo varení zemiakov. Niekto si myslí, že ich príprava je veľmi jednoduchá, no nie je to tak. Aj varenie zemiakov má svoj kumšt. Nesmú byť rozvarené ani tvrdé,“ vysvetľuje starosta, ktorý má najradšej bryndzové pirohy s kôprovou omáčkou.
Šport a kultúra dedinčanov zbližuje
Ľudia v Orávke sú vraj súdržní. „Život na dedine je iný ako v meste. Anonymita tu nefunguje, sused má k susedovi bližšie. Často tu máme športové podujatia i rôzne kultúrne akcie,“ hovorí starosta. Pred tromi rokmi sa im z eurofondov podarilo obnoviť fasádu kultúrneho domu a vynoviť jeho interiér. „Čo ľudí potešilo, je fakt, že v kultúrnom dome sme zariadili kuchyňu, ktorú domáci využívajú pri svadbách či karoch.“
Chýbajúci obchod zachraňujú pojazdné predajne. Priamo pred dom privezú mäso i chlieb. Starostu mrzí, že z obce
dchádzajú mladí, vysokoškolsky vzdelaní, ľudia.
„Hoci sme vzdialení od okresného mesta Rimavská Sobota len 19 kilometrov, aj tam sú obmedzené pracovné možnosti. Vekový priemer v dedine sa zvyšuje. Taký je vývoj doby, v ktorej žijeme,“ tvrdí Lichanec, ktorý šéfuje obci so 160 obyvateľmi.
Starosta chce ušetriť na osvetlení
Ročný rozpočet obce je 42-tisíc eur. Najviac peňazí pohltí údržba úradu, verejného osvetlenia i verejných priestranstiev. Druhou najväčšou položkou sú mzdy, napriek tomu, že starosta je zamestnaný len na dvojtretinový úväzok.
Starosta by chcel zrekonštruovať verejné osvetlenie. „Opravovali sme ho pred 15 rokmi. Nové osvetlenie prinesie úsporu peňazí.“ Budova bývalej školy by si tiež zaslúžila opravu. „Zatiaľ však na väčšiu rekonštrukciu nemáme financie.“ Väčšina priestorov je prázdna, niektoré miestnosti si prenajíma miestna podnikateľka, ktorá tu šije pracovné odevy.
Lichanec je vo funkcii starostu od roku 1999, kedy mu ľudia vyjadrili dôveru v doplňujúcich voľbách. Jeho predchodca odišiel za zárobkom do Rakúska. „Keď som nastupoval, v dedine bol čulejší ruch. Fungovalo tu družstvo, ľudia mali väčšie sociálne istoty. Teraz je veru ťažšia doba,“ dodá starosta, ktorý je napriek všetkým problémom optimista. „Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. Patríme medzi dediny, kde je len 15-percentná nezamestnanosť. Máme šťastie, niekde je aj 70-percentná,“ dodá.
