RIMAVSKÉ JANOVCE. Románsky kostol svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach patrí medzi najstaršie zachované sakrálne stavby na Gemeri a v Malohonte.
Podľa vyjadrenia archeológa Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša architektonicko-historické výskumy datujú vznik kostola do prelomu 12. a 13. storočia. Kostol bol súčasťou benediktínskeho kláštora, informácie o ňom sú však strohé.
"Kedy toto opátstvo vzniklo, to presne nevieme. Isté je, že v roku 1397 už existovalo, pretože z toho roku pochádza prvá písomná zmienka. Indície však nasvedčujú tomu, že s veľkou pravdepodobnosťou existovalo už skôr. Samotné patrocínium, teda zasvätenie svätému Jánovi Krstiteľovi, poukazuje na jeho románsky pôvod," vysvetlil Botoš.
Okrem kostola sa do dnešných čias z benediktínskeho kláštora nezachovalo nič iné. Nie je preto jasné, ako vlastne vyzeral. "Kláštory však boli vtedy unifikované, mali rovnaký princíp výstavby, takže sa nepredpokladá, že by bol príliš odlišný od iných benediktínskych kláštorov," zhodnotil archeológ.
V roku 1552 už kláštor v Rimavských Janovciach nemal opáta. Posledného vraj zavraždil mlynársky učeň na jeho vlastnom pozemku v mlyne. Predpokladá sa, že po týchto tragických udalostiach došlo nielen k zániku funkcie opátstva, ale aj k rozpadu budov a zničeniu majetku.
"Dielo zániku kláštora ako takého mohla dokonať rozmáhajúca sa reformácia a zavŕšili ho turecké nájazdy v čase tureckej okupácie v 16. storočí," objasnil Botoš. Ako dodal, na niekdajšiu existenciu opátstva poukazuje aj odtlačok štítu strechy na severnej strane kostola, kde k nemu boli pristavané kláštorné budovy.
Aj samotný kostol však má búrlivú históriu a podľa dostupných údajov niekedy v 16. alebo 17. storočí vyhorel. Bol síce obnovený, ale v druhej polovici 19. storočia sa znova nachádzal vo veľmi zlom stave a v listinách z toho obdobia sa spomína, že si vyžaduje veľkú opravu.
"Zásluhu na jej realizácii má posledný opát Florián František Rómer, ktorému sa podarilo zabezpečiť financie aj samotnú obnovu. Kostol, ako ho dnes poznáme, je teda výsledkom tejto neorománskej prestavby a rekonštrukcie, ktorá prebehla v roku 1875," uviedol archeológ.
Zdôraznil tiež, že veľká časť kostola je pôvodná, teda románska. "Výskumy preukázali, že kostol počas svojej existencie neprechádzal výraznými stavebnými zmenami," povedal Botoš. Budova si podľa jeho slov zachovala aj typické románske znaky, predovšetkým nádherný vstupný portál s okrúhlym oknom nad ním, úzke okná s hrubým ostením a arkatúru zdobiacu presbytérium zvonku pod rímsou.
"Zaujímavosťou je malá kostená plastika, zobrazujúca apoštola svätého Jakuba staršieho, ktorá sa našla okolo roku 1880 pri výkopových prácach neďaleko kostola. Ide o pútnický predmet, ktorý majiteľ, predpokladáme, že ním bol priamo opát kláštora, mohol získať jedine v pútnickom meste Santiago de Compostela v Španielsku. Nejaký mních teda musel vykonať pešiu púť do tohto mesta a odtiaľ si do Janoviec priniesol túto figúrku," poznamenal archeológ.
Súčasným vlastníkom kostola je rímskokatolícka cirkev a stále v ňom prebiehajú cirkevné obrady. "Sväté služby sú minimálne dvakrát týždenne, v piatok a v nedeľu, okrem toho bývajú aj počas významných sviatkov. Samozrejme, v kostole sa organizujú aj svadby a krsty," uviedol Rastislav Polák, farár a správca farnosti v Jesenskom, do ktorej Rimavské Janovce patria.
Ako ďalej spomenul, postupne sa tiež snažia realizovať nevyhnutnú obnovu, pred niekoľkými rokmi bola na kostole vymenená strešná krytina a opravená východná časť múrov.
"Nedávno sme tiež opravili kameninový portál okolo hlavného vchodu a máme podaný projekt na opravu vežičky, pretože tá je už v zlom stave," priblížil Polák. Rekonštrukcia tejto kultúrnej pamiatky je však podľa neho finančne náročná a práve preto sa snažia získať peniaze z fondov a grantov.
Starobylý kostol má veľký potenciál aj z hľadiska cestovného ruchu. "Dá sa povedať, že je to najnavštevovanejšie miesto v obci, zastavujú sa tam predovšetkým zahraniční turisti z Maďarska, ale aj z Nemecka či Rakúska. Kostolníčka im v prípade záujmu kostol sprístupní a k dispozícii sú aj informačné materiály. Tie sú zatiaľ však len v slovenčine a maďarčine," informoval starosta Rimavských Janoviec Stanislav Krahulec.
Na podporu turizmu plánujú aj vybudovanie cyklotrasy, ktorá by z Rimavskej Soboty viedla do Rimavských Janoviec a odtiaľ pokračovala ďalej na juh okresu. Jej trasa má viesť po hrádzi popri rieke Rimava.
"Rokovali sme už v tejto veci s Povodím Slanej a máme tiež podporu VÚC aj mesta Rimavská Sobota," povedal starosta. Ako na záver spomenul, pri cyklotrase chcú osadiť informačné tabule, ktoré budú upozorňovať na románsky kostol, ale aj na ďalšie zaujímavosti v dedine.
