ČELOVCE. V dedine vo Veľkokrtíšskom okrese žije vyše 400 ľudí. Takmer 70 percent z nich je nezamestnaných. Jedinými zamestnávateľmi sú poľnohospodárska firma a obec.
Robotu si skúšal nájsť aj Juraj Kováč. Pracovné potulky po Slovensku však nedopadli dobre a tak teraz robí na aktivačných prácach. „Nie je kde robiť. Do okresného mesta je to ďaleko, ale aj tam je to bieda,“ tvrdí Čelovčan.
Problémom sú podľa neho autobusové spoje. „Niektorí pracujú v neďalekej Vinici, no majú problém s dochádzaním. „Musia sa skladať na benzín a chodia autom. Ľudia chcú pracovať, ale bez autobusov sa na smeny chodiť nedá,“ priblížil Jaro, ktorý sa snaží uživiť rodinu zárobkom z aktivačných prác. „Aj keby boli autobusy, pri minimálnej mzde by sme museli značnú časť výplaty dať na cestovné. Hádam by sme aj prerobili,“ dodal Juraj.
Podľa starostu Jána Petrocha už mnohí skúsili šťastie v iných okresoch či za hranicami krajiny. „Vo väčšine prípadov to nedopadlo najlepšie a zo zahraničia sa vrátili oklamaní,“ povedal starosta. Čelovčania sú podľa neho pracovití. Chýbajúce pracovné príležitosti sa snaží nahrádzať projektmi, ktorými zamestnáva nezamestnaných.
Mladí sa túlali po dedine a vymýšľali lotroviny
Vo funkcii je druhé volebné obdobie. „Dlhé roky som pracoval vo Veľkom Krtíši, no chcel som pomôcť svojej rodnej dedine, tak som sa rozhodol kandidovať,“ povedal Petroch.
Za päť rokov sa mu podarilo posunúť dedinku o krok ďalej. „Jeden z prvých krokov bolo vybudovanie viacúčelového a detského ihriska. Mladí sa túlali po dedine a od nudy vymýšľali lotroviny. Teší ma, že teraz majú kde aktívne tráviť voľný čas.“
Starosta pri amfiteátri
V dedine zmodernizovali rozhlas, čoskoro vymenia osvetlenie. „Musíme ísť s dobou a myslieť aj na šetrenie. Obec, našťastie, nie je zadlžená, no treba myslieť do budúcnosti.“ K modernizácii prispelo aj zavedenie internetu a zlepšenie signálu. Svoju finálnu podobu vďaka nezamestnaným postupne dostáva aj amfiteáter v štýle ľudového domu. „Som rád, keď sa nám podarí získať financie na projekty. Ľudia majú aspoň nejaký príjem.“
Malá dedinka nezabúda ani na turizmus. Čelovce sú spolu s ďalšími okolitými obcami súčasťou turistického okruhu. „Návštevníkom predstavíme historické kostoly, ukážeme tradičnú architektúru ,ľudový dom, kde môžu ochutnať čelovské špeciality, či pálenicu. Obľúbený je aj miestny košikár Ján Čičmanec, ktorého pri práci so záujmom sledujú mladí aj starí,“ dodal Petroch.
Ľudia sa na farbu kože nepozerajú
Deťom a najmä rodičom z Čeloviec prospelo zriadenie materskej školy, ktorá funguje od roku 2012 a navštevuje ju okolo 20 detí. Z toho 90 percent sú rómske deti. „Na farbu kože sa neberie ohľad. Deti vidia len svojich kamarátov, nie Rómov a Nerómov,“ povedala Katarína Stančíková, ktorá v škôlke pracuje ako pedagogická asistentka. Rovnako to vnímajú aj dospelí. Z vyše 400 obyvateľov je takmer 70 percent Rómov. Približne 80 ich žije v rómskej osade. „Nikdy som s nimi nemal problém. Majú snahu žiť tak, ako sa patrí,“ povedal rodený Čelovčan Ján.
V škôlke
„Treba sa im venovať a pracovať s nimi. Na to tu máme troch terénnych sociálnych pracovníkov,“ priblížil starosta. V Čelovciach zaviedli projekt terénnej sociálnej práce medzi prvými v okrese. „Sociálne slabší si tu môžu oprať, uvariť, osprchovať či použiť telefón. Momentálne sa nám podarilo získať oblečenie, ktoré si ľudia môžu kúpiť po jednom eure za kus.“ Budovu, v ktorej sociálni pracovníci sídlia, plánuje starosta zrekonštruovať. „Okrem pomoci sociálne slabším by nevyužité miestnosti mohli využívať spolky, ktoré v obci fungujú.“
Aj keď majú mnohé samosprávy problémy s rómskymi osadami, v obci Čelovce to tak nie je. S Rómami majú terénni sociálni pracovníci niekedy menej práce než s nerómskymi rodinami. V osade majú iba dva domy súpisné číslo. Všetky ostatné budovy sú postavené načierno. Pod jednou strechou sa ukrýva aj päť rodín.
Hluchonemý Róm
je ukážkovým otcom
„Napriek tomu väčšina z nich žije dôstojne. Nedávno sa sem prisťahovala rodina, ktorej členovia stratili v Banskej Bystrici prácu. Postavili si malý domček pri otcovej chatrči,“ priblížila Janka Klimová, terénna sociálna pracovníčka. Vyriešiť problém s čiernymi stavbami by mal bytový dom.
Starosta chce s pomocou eurofondov postaviť budovu s ôsmimi bytmi. „Prideľovanie budeme starostlivo sledovať, lebo úver budú ľudia splácať svojím nájomným. Podmienkou bývania je aj zrušenie nelegálnej stavby,“ priblížil starosta.
Osem nových bytov bude teda znamenať odstránenie ôsmich chatrčí. Myšlienku výstavby bytového domu budú v najbližšej dobe riešiť obecní poslanci. „Je to risk, ale keď budú mať rodiny príspevok na bývanie, verím, že to zvládnu,“ povedal František Kováč, ktorý robí asistenta terénnej sociálnej práce.
Ako ukážkový príklad uviedol otca – vdovca, ktorý žije v malej unimobunke so svojou šesťročnou dcérou. „Napriek tomu, že je hluchonemý, zúčastňuje sa na všetkých školských akciách. Je milé vidieť ho na rodičovskom stretnutí. Síce nič nepočuje, no sedí tam a usmieva sa. Na školských akciách tlieska a dcérku v rámci svojich možností maximálne podporuje. Je na ňu veľmi hrdý.“
Ľudia v komunite
si navzájom pomáhajú
V osade je len jeden zdroj pitnej vody – malá studňa v centre. „Na vodu sa všetci poctivo skladajú. S platbou tu vo väčšine prípadov nie sú problémy, či už ide o dane alebo poplatky za odpad,“ priblížil Kováč, ktorý obyvateľov osady pozná od detstva.
Traja terénni sociálni pracovníci si v osade vybudovali rešpekt. Podľa ich slov im viac dajú zabrať niektoré nerómske rodiny. „Zo začiatku som sa bála práce s rómskou komunitou, no bola som príjemne prekvapená. Viac problémov mávame s jednou nerómskou rodinou, kde úraduje alkohol, cigarety, nezamestnanosť, hrubé správanie a zlá školská dochádzka,“ povedala Klimová.
Pre porovnanie uviedla príklad nerómskej a rómskej rodiny. „Nerómovia v zlej životnej situácii pýtali peniaze, žobrali po dedine i lazoch a sťažovali sa. Rómsku rodinu na mesiac omylom vyradili z úradu práce a ostali bez príjmu. Čakali sme, že si prídu požičať, no nestalo sa. Pomohli si v rámci komunity, a to aj napriek tomu, že väčšina rodín má mesačný príjem 60 eur,“ povedala pracovníčka terénnej sociálnej práce, ktorá pomáha aj nerómskym rodinám. „Sme tu pre telesne postihnutých, seniorov a sociálne odkázané rodiny. Farbu kože nerozlišujeme.“
Janka Klimová (vľavo) a František Kováč
Ľudia z čelovskej osady sú nezamestnaní. Jediným zdrojom príjmu sú pre niektorých aktivačné práce v obci. „Je to jediná príležitosť na prácu. Do okresného mesta je to ďaleko a aj tam je to bieda,“ povedala mladá mamička Izabela.
Starosti im robia exekúcie a nebankovky
Problémom je aj negramotnosť. Väčšina Rómov nemá ani základné vzdelanie, vedia sa len podpísať. To využívajú nebankové spoločnosti. „Ako môžu ponúkať peniaze ľuďom, ktorí si ani nedokážu prečítať zmluvu? Využívajú zlú situáciu a núkajú im pôžičky, ktoré nedokážu splácať. Nevieme si rady,“ povedala Klimová.
„Robil som v osade osvetu, no odbili ma s tým, že to nie je moja starosť,“ ozrejmil Kováč. Podľa neho by bolo znesiteľnejšie, ak by nebankovky k týmto ľuďom pristupovali seriózne. „Zavádzajú ich. Ako majú zvládnuť situáciu, keď si požičajú 200 eur a musia vrátiť 450?“
Práve s exekúciami sa na terénnych pracovníkov obracajú najčastejšie. „Je ťažké im pomôcť. Väčšina nebankoviek s nami nechce komunikovať,“ zakončila Klimová.
