Hnúšťa. Zaujímavými, no málo známymi a v súčasnosti veľmi zanedbanými pamiatkami sú v Hnúšti dva kamenné klenbové mosty. Nachádzajú sa na Klenovskej Rimave v miestnej časti Maša a ľudová tradícia ich nazýva tureckými. Podľa odborníkov však s Turkami a dobou ich pôsobenia na Gemeri nemajú nič spoločné.
Nikde nie je potvrdené, že by sa jednalo o turecké mosty, nie je o tom žiadny záznam, len ľudia si ich nazvali tureckými, uviedla riaditeľka Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová. Ako dodala, obyvateľstvo si ich zrejme mimovoľne spájalo s prítomnosťou Turkov na Gemeri, historici však vedia, ktoré pamiatky na Slovensku sú turecké a tieto mosty medzi ne nepatria. Nespomínajú sa ani vo vyše 250 tureckých listinách, ktoré sa zachovali v archíve Rimavskej Soboty.
Turci boli na Gemeri prítomní vyše 130 rokov, ale územie Hnúšte nepatrilo priamo do ich dŕžavy, keďže ich najsevernejšia pevnosť Sobôtka sa nachádzala smerom na juh neďaleko Rimavskej Soboty. Nevidím dôvod, prečo by Turci stavali mosty v takej lokalite, ako je Maša v Hnúšti. Prečo ich však ľudová tradícia označuje ako turecké, to je záhada, uviedol Alexander Botoš, archeológ z GMM.
Oba kamenné mosty sú jednoklenbové, jeden sa nachádza medzi Hnúšťou a Mašou, druhý je priamo v Maši. Podľa slov odborníkov s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z konca 18., prípadne z 19. storočia. V tomto období sa na jednej strane rieky pod vrchom Ostrá nachádzali železorudné bane a na druhej strane hámre, takže mosty mohli slúžiť práve na prepravu vyťaženej suroviny na spracovanie.
Nad jedným z mostom je vybudovaná novodobá konštrukcia z oceľových nosníkov a drevených fošní, ktorá ho celý prekrýva. Táto nadstavba ho mala spevniť, keďže cezeň prechádzali nákladné autá do neďalekého závodu Smrečina Hnúšťa. Na prvý pohľad tak vyzerá ako bežný cestný most, len pri pozornejšom pohľade zblízka sa dá všimnúť kamenná klenba. Oba mosty sú však v zlom stave a nutne potrebujú rekonštrukciu.
Ambíciu zachrániť most a vybudovať pri ňom oddychovú zónu atraktívnu pre domácich aj turistov má občianske združenie Horná Rimava. Niekoľko rokov sme nevedeli, kde začať. Dôležitý krok sme spravili, keď sme sa v roku 2014 nakontaktovali na pani Vieru Kozárovú, ktorá koordinuje viaceré projekty záchrany pamiatok, napríklad aj v Muráni či v Jelšave. Tá nám v súčasnosti radí ako ďalej, povedal predseda združenia Roman Lebeda. Ako doplnil, je pred nimi ešte dlhá cesta. V najbližších dvoch rokoch by chceli most dostať do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok, aby na záchranu mohli v budúcnosti žiadať dotácie z grantov ministerstva kultúry.
