Hnúšťa. Jednou z najvýznamnejších osobností, ktorých život je spätý s Hnúšťou, je Matej Hrebenda. Tento významný národný buditeľ prežil väčšinu života v Hačave, ktorá je dnes mestskou časťou Hnúšte. Na miestnom cintoríne je aj pochovaný.
Hrebenda sa narodil v neďalekej Rimavskej Píle pri Tisovci, ale v susednej Hačave chodil do cirkevnej školy a vykonával tu aj prácu mendíka, teda pomocníka kňaza. Neskôr sa živil ako obecný hlásnik v Krokave a Hačave, kde sa v roku 1829 aj usadil a postavil si tam chalupu. Odtiaľ sa vydával na svoje cesty, počas ktorých roznášal knihy a inú tlač.
Hrebenda je známy predovšetkým ako kolportér, teda šíriteľ českých a slovenských kníh a kalendárov. Zadovažoval si ich od vydavateľov, rôznych kníhkupcov a od vtedajšej inteligencie, vysvetlila Iveta Krnáčová, knihovníčka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podľa jej slov týmto spôsobom šíril medzi ľuďmi aj osvetu a kultúru.
Mal v tom systém, vedel, kam má ísť, kde dávno nebol. Jeho cesty viedli až do Prahy, Bratislavy, Budapešti a Viedne a v týchto mestách bol vždy vítaný medzi slovenskými národovcami a literátmi. Keďže sa veľká a najdôležitejšia časť jeho života viaže k Hačave, bol dokonca tiež nazývaný Matej Hrebenda-Hačavský, povedala Eva Novotná z rimavskosobotskej knižnice.
Okrem šírenia tlače však Hrebenda aj sám písal. Boli to napríklad rôzne veršovačky k rozličným sviatkom osobností alebo udalostiam tej doby. Písal ich v biblickej češtine s zachovali sa v dvoch rukopisných zošitoch, priblížila Krnáčová. Ako ďalej spomenula, zbieral aj slovenské piesne a povesti a časti tejto zozbieranej ľudovej slovesnosti poskytol Jánovi Kollárovi a Pavlovi Dobšinskému.
Dom Mateja Hrebendu stál v Hačave ešte v roku 1971, neskôr však bol zbúraný a na jeho mieste dnes stojí novší rodinný dom. Hrebendu tak v Hačave pripomína aspoň pamätník v strede obce, ktorého okolie samospráva nedávno revitalizovala, a pamätná tabuľa na miestnom kultúrnom dome. Jeho meno nesie hnúšťanské gymnázium a tiež knižnica v Rimavskej Sobote.
