LUČENEC. V minulom roku sa najviac samovrážd stalo v Banskobystrickom kraji. Na život si tu dobrovoľným spôsobom siahlo až 97 ľudí. Na druhom mieste v nelichotivej štatistike Národného centra zdravotníckych informácií skončil Košický kraj s počtom samovrážd 46. Najviac samovrážd sa stalo v júli. Kritický čas je medzi 22. hodinou až 7. hodinou ráno. Čiernymi dňami s najväčším počtom samovrážd boli pondelky a utorky.
Násilný odchod zo života
Samovražda je smrť, ktorá sa nemusela stať. Svoj podiel viny na nich má i okolie. Nevie včas rozoznať varovné signály, alebo podceňuje správanie osoby, ktorá sa netají tým, že sa jej už nechce žiť.
No nie sú to len skratové situácie a duševné poruchy, ktoré sa podpisujú pod samovraždy. V dnešnej dobe nie sú zriedkavé takzvané bilančné samovraždy. Ľudia, ktorí dospejú k takémuto rozhodnutiu, sú duševne zdraví.
„Spravia to na základe rozumovej úvahy. Porozmýšľajú o svojich momentálnych možnostiach, aké majú vyhliadky do budúcnosti a keď zistia, že záporov je viac ako kladov, radšej so životom skoncujú,“ vysvetľuje jeden z motívov samovrážd Peter Puci, psychiater nemocnice vo Veľkom Krtíši.
Zastáva názor, že samovraždy sú u nás stále tabu. Rodina, v ktorej si niekto siahne na život, nechce o tom hovoriť, pretože má pocit, že jej mohla zabrániť.
„Nie je ľahké rozoznať u niekoho samovražedné myšlienky. Človek nemá napísané na čele, že sa mu už nechce žiť. Ešte stále u nás prevláda mýtus, že ľudia, ktorí o samovražde často rozprávajú, ju nespáchajú. Ak niekto o tom hovorí, treba brať jeho myšlienky či náznaky vážne,“ tvrdí psychiater. Dodá, že samovražda sama o sebe nie je choroba a nemusí byť ani prejavom choroby.
Existujú rizikové skupiny
Psychické poruchy sú však hlavným faktorom, ktoré ju sprevádzajú. No veľakrát sa pod ňu podpisuje aj skratové konanie. Človek si myslí, že sa ocitol v neznesiteľnej situácii a chce z nej uniknúť tak, že si siahne na život.
„U mužov je viac dokonaných samovrážd. To preto, lebo zvyčajne volia spoľahlivejšie a radikálnejšie metódy, ako napríklad zastrelenie, obesenie, skok z výšky či pod vlak alebo aj upálenie. Ženy zväčša inklinujú k menej drastickým prostriedkom, napríklad k predávkovaniu liekmi,“ hovorí lekár.
Ženy skôr upozorňujú
U mužov samovražda veľakrát predstavuje posledné riešenie, naproti tomu u žien, ktoré majú samovražedné pokusy častejšie, ide o skôr o upozornenie na problém, akési volanie o pomoc. Rizikovou skupinou sú osamelí jedinci, osoby trpiace depresiou a schizofréniou, alkoholici alebo ľudia s poruchou osobnosti.
„Medzi rizikové skupiny patria aj tí, ktorí prišli v detstve o blízkeho človeka, stratili zamestnanie, majú rodinné problémy,“ hovorí psychiater.
Vyvracia mýtus, že normálni ľudia si sami na život nikdy nesiahnu. „Neplatí to stopercentne. Nie všetci samovrahovia trpia duševnou poruchou,“ konštatuje Puci.
„Varovné signály môžeme označiť ako volania o pomoc. Ten, kto ich vysiela, si vyžaduje empatický prístup. Moralizovanie v takejto situácii nepomôže, dôležité je pochopenie a podpora,“ dodá psychiater.
