REVÚCA. Revúca, mesto Prvého slovenského gymnázia, sa rozprestiera v srdci historického územia Gemera v malebnom prostredí Muránskej doliny v blízkosti Národného parku Muránska planina.
Mesto má bohatú históriu siahajúcu až do čias stredoveku. Osídľovanie jeho lokality sa začalo pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Hoci sa dlhodobo tradovalo, že najstaršia zmienka o Revúcej je listina z roku 1357, doteraz najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z roku 1427. Mestské výsady získala v 16. storočí, kedy patrila pod Muránske hradné panstvo. Rozmach mesta, ktoré sa spočiatku rozvíjalo ako roľnícka, pastierska a banícka osada, bol poznačený rozvojom remesiel, obchodovaním a predovšetkým viac ako päťstoročnou tradíciou výroby a spracovania železa. Najviac sa však Revúca preslávila v druhej polovici 19. storočia ako jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života. Toto obdobie dodnes pripomína v meste niekoľko pamiatok.
Vyrazte si do Revúcej na Dni mesta. Program je naozaj atraktívny
V Revúcej je čo obdivovať
Prvé slovenské gymnázium (národná kultúrna pamiatka)
Brány Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16. septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty, Jur Janoška, Ľudovít Vladimír Rizner a iní).
Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobilo mnoho významných predstaviteľov slovenského národa, ktorí vyvíjali bohatú osvetovú činnosť (činovníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, ako i profesori Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Karol Viest, Ivan Branislav Zoch a mnoho ďalších).
Historický prínos tejto vzácnej vzdelávacej inštitúcie v dejinách slovenského národa dnes pripomína stála muzeálna expozícia sprístupnená v pôvodnom dome Prvého slovenského gymnázia. V tejto rokokovej kúrii sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti tu sídli aj Turistické informačné centrum. Súčasťou areálu Prvého slovenského gymnázia je Park slovenských národovcov, v ktorom sú dve bronzové busty profesorov gymnázia - I. B. Zocha a Samuela Ormisa.
Nová budova Prvého slovenského gymnázia (národná kultúrna pamiatka)
V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 - 1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4. februára 1873 vysvätil popredný slovenský národovec, evanjelický kňaz Samuel Tomášik. Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné tabule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Martinovi Kukučínovi (obe národné kultúrne pamiatky) a 200. výročiu založenia Muránskej únie – prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je zároveň venovaná aj Gustávovi Frákovi. V súčasnosti je budova sídlom Prvého slovenského literárneho gymnázia s celoslovenskou pôsobnosťou a rozšírením na slovenský jazyk a literatúru.
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona (národná kultúrna pamiatka)
Neskorogotický rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, ktorý pochádza z 2. polovice 15. storočia je najstaršou stavbou v meste. Kostol s renesančne upravenou loďou mal pôvodne dve veže, nižšia veža bola v roku 1892 rozobraná. Uprostred hlavného pseudogotického oltára z dielne majstra rezbára Júliusa Fuhrmanna sú umiestnené tabuľové obrazy z čias okolo roku 1470 - 1475, ktoré predstavujú výjavy zo života sv. Quirina.
Evanjelický a. v. kostol (národná kultúrna pamiatka)
Druhou najstaršou stavbou v meste je klasicistický tolerančný evanjelický kostol, ktorého stavba bola dokončená v roku 1785, jeho vežu pristavali o tri roky neskôr. Interiérovou dominantou kostola je rokokový oltár s kazateľnicou z roku 1784, ktorý spolu s emporou pochádza z dielne jelšavského rezbára Jána Reisigera. Pri vstupe do kostola je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná otvoreniu Slovenského evanjelického a. v. gymnázia – Prvého slovenského gymnázia, ktoré bolo v kostole slávnostne otvorené 16. septembra 1862.
Evanjelická fara (národná kultúrna pamiatka)
Evanjelická fara bola postavená v rokoch 1785 - 1786. Na jej priečelí sú umiestnené dve pamätné tabule. Prvá, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, je venovaná evanjelickému kňazovi Samuelovi Reussovi, zakladateľovi slovenského národopisu a jeho synom, národným dejateľom, zberateľom a upravovateľom ľudových rozprávok Adolfovi, Gustávovi, Júliusovi a Ľudovítovi. Druhá pamätná tabuľa je venovaná Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému, ktorý tu pôsobil v rokoch 1850 – 1852.
Mestský dom (národná kultúrna pamiatka)
Klasicistická dvojpodlažná budova mestského domu s manzardovou strechou, ktorá je od roku 1997 sídlom Mestského úradu Revúca bola postavená v roku 1819. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa venovaná vedcovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi, ktorý sa stal priekopníkom vedecko-fantastického žánru na Slovensku a jeho román „Hviezdoveda čili Životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o Obežniciach, Vlasaticiach, Pôvode a Konci sveta vedel“ (1856) vyšiel o 9 rokov skôr ako román „Zo zeme na Mesiac“ od J. Verneho.
Mestský hostinec (národná kultúrna pamiatka)
Dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca, známeho pod názvom Kohút, bola postavená v rokoch 1875 – 1876. Budova bola po kostoloch treťou najväčšou stavbou v meste. Impozantná dvorana, postavená pre spoločenské a kultúrne vyžitie obyvateľov mesta a okolia, patrila medzi najväčšie sály v Gemeri – Malohonte. Mestský hostinec bol kultúrnym a spoločenským centrom až do roku 1964. V súčasnosti je budova vo vlastníctve akciovej spoločnosti Slovmag Lubeník.
Rodný dom armádneho generála Rudolfa Michala Viesta (národná kultúrna pamiatka)
Prízemný meštiansky dom z prvej polovice 19. storočia, v ktorom sa narodil armádny generál Rudolf Michal Viest, vlastenec, účastník protifašistického odboja. Na dome, ktorý dnes slúži obchodnej činnosti, je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná armádnemu generálovi Rudolfovi Michalovi Viestovi (NKP).
Králov dom (národná kultúrna pamiatka)
Meštiansky nárožný dom, pôvodne barokový jednoposchodový dom, je dôležitým mestotvorným urbanistickým prvkom. Po roku 1880 sa dom stal sídlom slovenského čitateľského spolku. V 90. Rokoch prešiel dom rozsiahlou rekonštrukciou, dnes je v súkromnom vlastníctve a slúži na podnikateľské účely.
Dom ľudovýchovného činiteľa Matej Nandrássyho
Dom sa v 40. Až 80. Rokoch 19. storočia stal jedným z centier slovenského národného života nielen v Revúcej, ale aj v celom Gemeri-Malohonte. Neskôr mala v dome sídlo Tatra banka a po druhej svetovej vojne sa sem nasťahovala Slovenská sporiteľňa, ktorej pobočka tu sídli dodnes. Na priečelí domu je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná Matejovi Nandrásymu, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a ďalším slovenským národovcom.
Mestský cintorín
Pri spomienke na slávne stránky histórie Revúcej nemožno zabudnúť na mestský cintorín, kde sú pochované významné osobnosti cirkevného, národného, duchovného a spoločenského života v meste. Mnohé z nich sa natrvalo zapísali nielen do dejín mesta Revúca a regiónu Gemer, ale stali sa súčasťou histórie celej krajiny. Hroby slovenských národovcov Samuela Reussa, Samuela Ormisa a Júliusa Bottu boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Aktuálne ponúka mesto svojim návštevníkov tradičné podujatia:
- Zimný prechod Stolickými vrchmi
- Detská divadelná Revúca
- Fašiangy v Revúcej;
- Zochova divadelná Revúca
- Dni Mesta Revúca a revúcky jarmok
- Jazda svätého Huberta a jesenné slávnosti poľovníkov, rybárov a včelárov
- Revúcke vianočné trhy
- Súťaž vo varení kapustnice
Kolorit a atmosféru mesta dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy a výlety do prírody, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny. K rekreačným možnostiam patrí tiež poľovníctvo a rybolov. Nechýbajú ani jedinečné hubárske terény pre náročných hubárov.
Bližšie informácie o meste a turistických atrakciách poskytuje Turistické informačné centrum, Muránska 18, Revúca; tel.: +421 (0)58 28 515 58; e-mail: tic@revuca.sk
Zdroj text: Dušan Dubovský, MsÚ.
Zdroj foto: Dušan Dubovský, archív Dušan Dubovský, Maroš Detko, Peter Poboček, Monika Haľáková, KST Dúbrava, archív MsÚ.
