MLÁDZOVO. Úzkou cestou plnou výmoľov prichádzame do Mládzova. Míňame torzo kedysi prosperujúceho družstva. Pri obchode si vychutnávajú pohodu miestni, ktorí popíjajú fľaškové pivo.
„Dali by sme si aj čapované, ale nemáme krčmu. Len potraviny,“ posťažuje sa Jana Oláhová. Jej spoločník čosi zamrmle, že v Brezničke pohostinstvo majú, ale je to ďaleko.
V Mládzove žije približne sto ľudí, z nich 80 percent je v dôchodkovom veku. Za odchodom mladých do veľkých miest netreba hľadať nič iné, len túžbu prežiť. Pracovné príležitosti na okolí sú minimálne. „Kto pri pôrode padol na nohy, utiekol, kto na hlavu, ostal,“ hovorí ironicky Dušan. Nezabudnuteľná veta sa možno zapíše do histórie dediny, v ktorej cítiť nostalgiu za bývalým režimom. Keď sa 78-ročná Elenka rozhovorí o starých časoch, pookreje.
„Boli tu tancovačky, škola, deti behali po dedine. Kým fungovalo družstvo, ľudia mali robotu a nehádali sa,“ hovorí. Na súčasnosť má svoj názor. „Žijeme čudnú dobu. Ja už mám dôchodok, ale mladým robota chýba. Aj kostol máme už len raz za mesiac. Evanjelikov zostalo len dvanásť. Katolíci, ktorých je viac, chodia do Brezničky.“
Ž ivot tu nie je selankou
Život v Mládzove v poslednom období nie je žiadnou selankou. Narušili sa tu medziľudské vzťahy.
„Hŕstka ľudí sa rozhodla robiť malú partizánsku vojnu voči nášmu starostovi,“ tvrdí dôchodca, ktorý nám radšej svoje meno nepovie. Dušuje sa, že on medzi tých nespokojencov nepatrí. „Mira poznám už roky. Vie to s bielymi aj Rómami. Za tie roky toho veľa spravil,“ hovorí Mládzovčan. Opačný názor má Jela Macková, ktorá sa sem do rodičovského domu prisťahovala s manželom z Bratislavy.
„Máme tu knižnicu, ktorá nefunguje. Verejné priestranstvá sú neupravené, potok znečistený. Úradné oznamy vyvesia do okna, pretože nemáme vývesnú tabuľu. Bez aktuálnych informácií je aj webová stránka obce,“ hovorí dôchodkyňa.
Chýba jej verejný kontajner, kritizuje plechovú zástavku i polorozpadnuté budovy bývalého družstva. „Náš starosta je aj predsedom poľovníckeho združenia a konateľom dvoch pozemkových spoločností. Sedí na troch stoličkách a potom sa nemožno čudovať, že sa obecným problémom dostatočne nevenuje.“
Rovnaký meter neplatí
Výsledky tunajšej samosprávy sú vraj mizerné. Súperi, ktorí chceli kandidovať na starostu a konkurovať Čičmancovi, uviedli nesprávne údaje a tak sa o priazeň voličov uchádzať nemohli. „Jeden mal zle meno, druhý titul či bydlisko,“ vysvetľuje Stano Goga, tiež prisťahovalec. V posledných voľbách kandidoval za poslanca, no neprešiel. Jeho favoritom bol Ján Guzma, ktorý sa však pre chyby na kandidačnej listine volieb nezúčastnil.
„Predtým som býval v Banskej Bystrici. Mládzovo sme si s priateľkou vybrali preto, lebo sa nám páčila okolitá príroda. No teraz vidíme, aké sú tu veľké nedostatky. Starosta komunikuje len s tými, ktorí mu pritakávajú. Nemá rovnaký meter na všetkých,“ vysvetľuje Stano, ktorý má inú predstavu o spoločenskom živote i hospodárení.
„Nepoznáme plány, príjmy, výdavky obce, finančné dotácie, ich čerpanie a nie sú zverejňované ani výsledky z rokovania obecných zastupiteľstiev,“ kritizuje menežment obce neúspešný kandidát na poslanca.
Dôležitejšie sú krovinorezy
Stolička pod starostom Mládzova sa nezatriasla už štyridsať rokov. Miroslav Čičmanec tu bol ešte predsedom miestneho národného výboru. „Keby ma ľudia nechceli, tak mi nedajú hlasy. V posledných voľbách som získal 60 percent.“
Stačil by mu aj jeden. Z toho, že si niektorí myslia, že výsledky jeho starostovania sú mizerné, si ťažkú hlavu nerobí. „Máme tu asi šiestich nespokojencov. Vyčítajú mi, že nemáme vývesnú tabuľu. No pre mňa majú dva krovinorezy oveľa väčší zmysel ako skriňa za 500 eur,“ vysvetľuje.
Zarastený potok a ostatné verejné miesta by už dal dávno pokosiť, no niet s čím. Starý krovinorez sa pokazil.
Štyristo metrov za stotisíc
Pre Čičmanca je už roky prioritou vodovod. V miestnych studniach je z roka na rok menej vody.
„Sucho je. Ľudia cez leto nemajú vodu poriadne ani na varenie. Aj na úrade by som už konečne mal rád dôstojné toalety. Teraz máme len latrínu, ruky si umývame v lavóre,“ hovorí starosta, ktorý úraduje len na polovičný úväzok. Prízvukuje, že sa snažil urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aby sa Mládzovčania vodovodu dočkali.
„Máme vypracovanú projektovú dokumentáciu, vydané stavebné povolenie aj všetky potrebné doklady k žiadosti o dotáciu z environmentálneho fondu,“ vysvetľuje Anna Danková. Napriek tomu, že jej tiahne takmer na osemdesiatku, energia z nej doslova sála.
Minulý rok prišlo na účet Mládzova stotisíc eur. Za tieto peniaze vybudovali 400 metrov vodovodu.
„Som rád, že som sumou 25-tisíc eur mohol prispieť aj ja. Už pred niekoľkými rokmi som sa vzdal takmer polovice môjho platu. Peniaze som šetril práve na vodovod,“ hovorí starosta.
Na dokončenie obec potrebuje ešte vyše 400-tisíc eur.
„Chcel som, aby nám peniaze dali naraz. Žiaľ, nepodarilo sa to. Ja len dúfam, že minister dodrží slovo a dostaneme aj zvyšnú časť. Bola by škoda, ak by sme dopadli tak ako v Českom Brezove, kde už roky nemajú vodovod, ale suchovod,“ hovorí starosta.
Štyria „kopú“ za starostu
Oveľa viac ako „partizánska vojna“ ho trápi nezamestnanosť a neistá budúcnosť obce.
„Na cintoríne máme viac duší ako v dedine. Zamestnaných a mladých spočítam na prstoch dvoch rúk. Toto je tragédia a nie to, že nemáme otvorenú knižnicu.“
„Nech si každý vraví, čo chce, ja poviem len toľko, že robíme, čo môžeme. Knižnicu nie je problém otvoriť, problémom je nezáujem ľudí,“ hovorí Danková.
Bývalá učiteľka dôverne pozná mentalitu tunajších ľudí.
„Vždy sme sa vedeli dohodnúť, no v poslednej dobe to trošku škrípe. Niektorí si to tu predstavujú veľmi jednoducho. Rozpočet obce je 23-tisíc eur. Z toho sa veru vyskakovať nedá.“
V obecnom zastupiteľstve sedia piati poslanci: Ondrej Kružliak, Anna Danková, Milina Kačaniová, František Juhaniak a Daniel Pauko. Štyria vraj „kopú“ so starostom, piaty je v opozícii.
„Keď som sa už na to dal, nevzdám to. V máji chceme usporiadať deň detí a majáles. Dnes je streda, starosta úraduje od šiestej do ôsmej. Idem sa ho spýtať, kde je pingpongový stôl z kultúrneho domu,“ hovorí Pauko.
Ako na úrade pochodil, sme sa už opýtať nestihli. Chýlilo sa k búrke a prečkať dve hodiny dažďa na úrade bez toalety nebola lákavá predstava.
