POLTÁR. Vyskúšala si karate, volejbal, atletiku, dokonca aj armwrestling. No keď okúsila drinu v posilňovni, vedela, že to je pre ňu to “pravé orechové”. Nádejná kulturistka z poltárskeho Siťák Gymu Valéria Danková sa 23. mája prvýkrát predviedla pred zrakmi odbornej poroty. Stalo sa tak na národnom šampionáte v Slovenskom Grobe. Štartovala v kategórii Ms. Physigue. Tvrdí, že so svojím súťažným debutom nie je spokojná. No je pre ňu motiváciou a hnacím motorom do ďalšej prípravy.
„Som nesmierne šťastná, že som štartovala na jednej z najväčších akcií "naturalov" na Slovensku. No to je jediné, čo ma teší, pretože zo svojej formy som sklamaná a úplne spokojná nie som ani so svojím súťažným predstavením,” vyjadrila sa krátko po súťaži mladá kulturistka. Zároveň sa pochvalne vyjadrila na adresu svojich súperiek. „Spočiatku mi to pripadalo tak, že medzi nimi nemám čo hľadať. Bola som najmladšia, neskúsená. Stále som na mólo vychádzala ako prvá. Okrem toho som v porovnaní s konkurenciou mala viac tuku. V podstate už keď sme nastúpili, vedela som, že budem štvrtá.”
Po semifinále na Valériu všetko doľahlo. Doslova sa zosypala, dokonca bola rozhodnutá ďalej nenastúpiť. Oporou v ťažkých chvíľach jej bola najlepšia kamarátka Paťa. „Po nervóznej polhodine ma dala dokopy. Motivovala ma a ukázala mi, že nie som žiadna padavka, že sa na pódium postavím aj vo finale, dám to a naplno si to užijem. Stalo sa. Svoju zostavu som odpálila naplno, zo srdca, najlepšie, ako som vedela,” ozrejmila vyšportovaná Novohradčanka, ktorá bola napokon šťastná, že predčasne nevystúpila zo svojho premiérového súťažného kolotoča.
„Moje súperky aj konečné umiestnenie mi dali veľmi veľa. Viem, kde som mala resty, na čom mám popracovať, aké chyby som urobila a ako ich mám napraviť,” dodala Valéria.
Aj keď svoj debut označila prívlastkom neúspešný, je rozhodnutá nepoľaviť. Športu, ktorý jej učaroval ešte pred dovŕšením pätnástich rokov, sa chce venovať naďalej.
„Kulturistike sa nevenuje veľa žien, no a to je práve jedna z vecí, ktoré na nej milujem. Vždy som robila nejaký šport. Najprv to bolo karate, potom volejbal a atletika. Popri tom som absolvovala dramatický odbor. Na strednej škole som si vyskúšala armwrestling. Keď som z osobných dôvodov skončila s volejbalom, vedela som, že doma neobsedím. Tak som sa vybrala do posilňovne,” spomína Valéria. S úsmevom pripomenie, že najprv to chcela vyskúšať v kategórii figúra. „Pre svoj „malý” objem som sa napokon rozhodla pre vyššiu kategóriu. Síce na rysovanie je toho ešte dosť, ale ja sa nevzdám. Jediná cesta ku svalom vedie cez ťažké váhy, no je zmáčaná litrami potu. Sú ľudia, ktorí svalnaté ženy odsudzujú, resp. nepáči sa im to. No keď v gyme stretnete ľudí, ktorí vám nevyhadzujú na oči, že chcete byť stale väčší a väčší, tak viac vám netreba. Je to veľká motivácia.”
Príprava kulturistov na súťaže je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Valéria si tiež prešla chvíľami, keď bolo treba siahnuť až na dno svojich síl, nepoddať sa.
„O tom, aké to v skutočnosti je, vedia zrejme len samotní súťažiaci. Príprava má dve fázy – objemovú a rysovaciu. Pre mňa je tá prvá rajom a druhá peklom. Objemovku skrátka milujem. To sú chvíle, keď sú vám miniky zo dňa na deň užšie a užšie, činky sa vám ohýnajú, keď ich zdvíhate zo stojana, do rúk beriete stále ťažšie a ťažšie, jedlo každú hodinu, tisíce kalórií denne, ste vysmiaty. To sa jednoducho nedá nemilovať,” vysvetlila kulturistka a pozornosť upriamila na neobľúbenú časť prípravy. „V prípade diéty to už nie je také ružové. No ak by ste ju neabsolvovali, tak na súťaži jednoducho nemáte čo hľadať. Prvá vec, ktorá ma začne štvať, je tá, že chudnem. Nepáči sa mi, keď začínam byť menšia. Keď telo ešte nie je dokonale vyrysované, tak to vypadá tak, akoby ste posilku nevideli ani z diaľky. Strava je jednotvárna, minimum tukov, večné rátanie sacharidov, váženie jedla, no a potom príde to najhoršie,” príblížila športovkyňa a dodala, že pod tým najhorším myslí kardio cvičenia. „To je šliapať dve hodiny na bicykli v čase, keď ste totálne vyšťavený. Na rad príde orbitrek. No a to všetko niekoľko mesiacov v hrubých mikinách a teplákoch. To človeka vytáča až tak, že mu v hlave bliká kontrolka, že telu chýbajú sacharidy. Váhy sa znižujú, opakovania pribúdajú. Je to najhoršia vec, ktorú som doposiaľ v živote zažila. No a viem, že ma to opäť čaká.”
Valéria sa pripravuje pod vedením poltárskeho trénera Petra Sitora. Spoluprácu s ním si nevie vynachváliť. „Je to super človek. Nezištne pre mňa urobil veľmi veľa. Poznám len veľmi málo takých ľudí, ako je on,” vyjadrila sa kulturistka na adresu svojho kouča. Dodala však, že keď treba, vie byť aj poriadne prísny. „Ak chce zo svojho zverenca niečo vykresať, nemôže byť predsa žiadny mäkkýš,” s úsmevom podotkla. Sama o sebe hovorí, že je veľmi tvrdohlavá. „Veľakrát chcem stoj čo stoj presadiť svoje, za čo by som občas najradšej dala sama sebe facku. Snažím sa však zo svojich chýb poučiť. Peťo mi bol naozaj veľkou oporou, aj keď to so mnou nemal vždy ľahké. Som naozaj komplikovaná povaha. Cením si, že mi vždy ochotne otvoril fitko, venoval svoj voľný čas zostavovaním mojich tréningových plánov, trpezlivo ma učil pózovať. Za všetko mu patrí obrovské ďakujem.”
Valéria činky určite nenechá zapadnúť prachom. Plánuje zotrvať v kategórii, v ktorej debutovala. Termín svojho ďalšieho súťažného predstavenia zatiaľ nevie. Predpokladá, že to bude zrejme až na jar. „Teraz sa musím spamätať z premiéry, začať makať a potom uvažovať nad ďalšou súťažou,”zakončila ambiciózna športovkyňa.
