FIĽAKOVO. Mesto Fiľakovo je jednou zo svetlých výnimiek v otázke bezdomovcov. Ľudí, ktorí žobrú alebo prespávajú na ulici, tu takmer nevidno.
„Na mestskom úrade máme evidovaných približne dvesto ľudí bez trvalého bydliska. Reálne to však nie sú bezdomovci. Bývajú v podnájmoch alebo sa vo Fiľakove nezdržiavajú.“ hovorí László Kerekes, zástupca primátora.
Každý prípad je originálny, riešia ho individuálne
Ak sa človek predsa ocitne na ulici, zaoberá sa tým najprv mestská polícia. „Takéto prípady sa dajú riešiť. Snažíme sa pomôcť všetkým individuálne,“ hovorí Pavel Baláž, náčelník mestskej polície.
Na ulici mestskí policajti stretli aj ľudí, ktorí sú nahlásení v inej obci, ale zdržiavali sa vo Fiľakove. „Keď nám nahlásia takýto prípad, komunikujeme s danou obcou. Je v ich kompetencii riešiť vlastného občana.“
Mnohým Fiľakovčanom, ktorí sa ocitli v núdzi, pomohli dostať sa z ťažkej životnej situácie. „Spolu s mestským úradom a kurátorkami im pomáhame v administratívnych záležitostiach. Ak poberajú napríklad invalidný dôchodok, vybavíme im domov sociálnych služieb, kam ich na vlastné náklady aj odvezieme.“
Rómske rodiny sú súdržné, pomáhajú si
Terénna sociálna práca funguje vo Fiľakove už desať rokov. S ľuďmi v núdzi sa štyria sociálni pracovníci a ich asistenti stretávajú každý deň. „Máme tu veľa sociálne slabých, ktorí žijú na pokraji chudoby. Bezdomovci tu však nie sú. Je to tým, že chudobní v meste sú väčšinou Rómovia. Tí držia spolu, pomáhajú si navzájom. Vďaka tejto súdržnosti sa nikto z nich na ulici neocitne,“ hovorí Pavel Botoš, terénny sociálny pracovník.
Sociálny pracovník má skúsenosť, že na ulici sa ľudia v meste ocitnú len na jednu alebo dve noci. Je to zapríčinené konfliktmi v rodine. „My im dohovoríme a znova je všetko v poriadku. Dlhodobo bez domova nie je ani jeden z nich,“ hovorí Botoš.
Odchovanci detských domovov to majú ťažké
Najťažšie je riešiť otázku mladých, ktorí sa vrátia z detského domova. Po dovŕšení plnoletosti sa ocitajú v takmer neriešiteľnej situácii. „Rodičia, ktorí sa ich vzdali, ich vo väčšine prípadov neprijmú do rodiny. To málo peňazí, ktoré pri odchode z domova dostanú, minú za krátky čas a často sa preto ocitnú na ulici a bez práce,“ hovorí Botoš.
Spomína si na prípad chlapca, ktorého pustili z domova. Mal na sociálneho pracovníka kontakt, tak ho požiadal o pomoc. „Podarilo sa nám vybaviť. aby sa mohol po príchode vrátiť k rodičom. Žiaľ, kvôli neustálym konfliktom ho matka vyhodila po pár týždňoch z domu. My sme mu vybavili Dom sociálnych služieb v Tornali. Nedovolili by sme, aby ostal na ulici,“ dodá Botoš.
ILUSTRAČNÉ FOTO: AUTOR
