LUČENEC. Ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi, pomáha už dvanásty rok Charita sv. Rity v Lučenci. Vďaka darom od sponzorom poskytujú bezdomovcom, osamelým matkám, seniorom či viacpočetným rodinám potrebné šatstvo a stravu.
„Počas celého roka pomáhame ľuďom v ťažkej životnej situácii. Mesačne ich rátame na desiatky,“ hovorí Daniela Nagyová, bývalá vedúca charity. Pomoci druhým sa venuje dvanásty rok, to jest od začiatku fungovania charity v okresnom meste. „Mnohí sa neocitli v núdzi z vlastnej viny, každý si zaslúži druhú šancu,“ prízvukuje Nagyová.
Bezdomovcom pomáhajú šatstvom, obuvou i stravou. Pomocnú ruku im podávajú aj v riešení administratívnych záležitostí. „Bezdomovcom zabezpečujeme stravu päťkrát do týždňa. Minulý mesiac sa u nás prestravovalo sedemdesiatpäť ľudí, ktorí stratili strechu nad hlavou. V zime im varíme teplé polievky a čaj, v lete prideľujeme suchú stravu.
Rodiny s viacerými deťmi sú na tom tiež zle
Pomoc potrebujú aj sociálne slabé rodiny s viacerými deťmi. „Deti sú jednoducho hladné. Vďaka sponzorom im dokážeme pomôcť. Tento týždeň nám pomohla miestna pekáreň. Poskytli nám vyradené výrobky, ktoré sme rodinám zabalili na týždeň. Za mesiac pomôžeme aj deväťdesiatim ľuďom z takýchto rodín.“
Veľa ľudí potrebuje pomoc i v úradných záležitostiach. Charita im vybavuje občianske preukazy či žiadosti o dôchodok. „Často si to nevedia vybaviť sami a preto ostávajú bez peňazí. My im vysvetlíme postup. Ak nám dobrí ľudia prispejú aj finančne, občiansky preukaz im aj zaplatíme. Je to dôležité, pretože bez neho si nemôžu vybaviť dôchodky ani iné príspevky.“
Dôchodcom prispievajú na lieky
V zlej finančnej situácii sa ocitajú i slobodné matky či osamelí seniori s nízkym dôchodkom. Pravidelne pomáhajú štrnástim.
„Za staršími chodíme domov. Ak máme peniaze, prispievame im na lieky, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Okrem hmotnej a úradnej pomoci potrebujú i milé slovo a úsmev. Porozprávame sa s nimi a ak chcú, aj sa pomodlíme. V zložitej situácii potrebujú psychickú aj duchovnú podporu.“ Daniela Nagyová v charite našla svoje poslanie. Hovorí, že táto práca má zmysel. Za tie roky videla mnoho pozitívnych výsledkov.
Pomohli im zaradiť sa normálneho života
Pani Pivarčiovej charita od základov zmenila život. Bola v podstate bezdomovkyňou. Bývala v chatke bez nábytku. Keď sa o nej dozvedeli vtedajší pracovníci charity, pomohli jej vybaviť občiansky preukaz a úradné záležitosti. Vďaka tomu jej vyplatili spätne dôchodok.
„Pomohli sme jej predať chatku. Dnes býva vo vlastnej garsónke. Nosíme jej šatstvo. Jeseň života trávi v dôstojných podmienkach,“ hovorí Jana Jombik, súčasná vedúca charity a komunitného centra.
Obidve dámy sa zhodujú v tom, že bez dobrých ľudí s veľkým srdcom by charita nefungovala. „Pomáhajú aj tí, čo sami veľa nemajú,“ dodá Nagyová. Pani Bátoriovej pomáha charita už roky. Lučenčanka vydávala šatstvo a neskôr sa sama ocitla v núdzi. Napriek tomu, že je v zlej finančnej situácii, pomáha, ako môže. Aj v stredu, v čase našej návštevy, priniesla dve igelitky so šatami pre iných.
Otvorili komunitné centrum
Činnosť charity sa minulý mesiac rozšírila. „Otvorili sme komunitné centrum Anjelik so sídlom na Železničnej ulici v Lučenci,“ hovorí Jombik, súčasná vedúca. Centrum spadá pod tú istú organizáciu ako charita sv. Rity. Úspešný projekt dal prácu trom ľuďom.“
V centre sa venujú deťom i dospelým. „Pre dospelých organizujeme kurzy varenia, zdravej výživy a ručných prác. Máme aj kurz pre budúce mamičky. Preberáme s nimi priebeh pôrodu i výchovu detí.“
Pre deti tu funguje pred-školský klub, ktorý supluje materskú školu. Pre žiakov poskytujú popoludňajšie doučovanie a voľnočasové aktivity. „Do centra chodí aj 11-ročná žiačka zo špeciálnej základnej školy. Veľa sa s ňou učíme i kreslíme, má talent. Keďže je šikovná, snažíme sa jej vybaviť preradenie do bežnej základnej školy,“ hovorí Jombik.
Charita organizuje aj podujatia, na ktorých sa môžu sociálne slabé rodiny odreagovať a zabaviť. „Naposledy sme zorganizovali deň detí. Program sa začal v prenajatých farských priestoroch. Deti s rodinami čakalo občerstvenie - chlebíč-ky a nápoje. Veľmi sa im potešili,“ hovorí Jombik.
Program pokračoval v priestoroch Novohradského múzea. „Otvorili nám, hoci bolo v tom čase pre verejnosť zatvorené. Deti si pozreli exponáty a presunuli sme sa k fontáne na nádvorí. Tam sme hrali na gitare, deti tancovali, spievali a všetci aspoň na chvíľu zabudli na svoje trápenie,“ hovorí Nagyová.
Následne v priestoroch fary nachystali slávnostný obed a súťaže pre deti. Odmenili ich diplomami, sladkosťami i hračkami. „Pre deti to bol určite výnimočný zážitok. Znova opakujem, že bez dobrých ľudí by sme nič z toho nevedeli zrealizovať,“ dodá Nagyová.
