KLENOVEC. V obci Klenovec rekonštruujú kolešňu s murovaným domčekom. Dotáciu z eurofondov získala obec prostredníctvom Miestnej akčnej skupiny Malohont.
FOTO: JAROSLAV ZVARA
„Obec navrhla projekt a my sme im pomohli s administratívou a predložením výzvy. Samospráve sa tak podarilo získať 71- tisíc eur,“ hovorí Miroslava Vargová, manažérka Malohontu.
V kolešni sa nachádza mangeľ
Kolešňa a murovaný dom sa nachádzajú v centre obce na námestí. V okolí Klenovca aj dnes nájdete obývané usadlosti, no táto je predsa niečím špeciálna.
„Rozhodli sme sa zrekonštruovať konkrétne túto kolešňu, pretože sa v nej nachádza mangeľ,“ hovorí Zlata Kaštanová, starostka obce.
Je to zariadenie na konečnú úpravu plátna a textílií. Mangľovanie bolo ukončením výroby tkanín po ich bielení. Mangeľ ich vyrovnával a zmäkčoval. Na ich pohon sa používala sila ľudí i zvierat. Rekonštrukciu plánujú ukončiť tento mesiac.
„Z kolešne urobíme múzeum súkenníctva a gubárstva. V murovanom domčeku zriadime Klenovskú izbu. Bude v ňom zariadenie typické pre túto oblasť. Ukážeme, ako žili naši predkovia v minulosti,“ hovorí starostka.
Pastiersky život bol ťažký aj krásny
Kolešňou nazývajú Klenovčania hospodárske budovy i usadlosti mimo obce, „na vršku“.
„V obci je mnoho bývalých kolešní, ktoré majitelia využívajú ako senníky a hospodárske budovy. Tie na kopcoch kúpili väčšinou chalupári,“ dodá Kaštanová. V jednej z takýchto hospodárstiev vyrastal aj Jaroslav Zvara, riaditeľ kultúrneho domu v Klenovci. V Borovej, ktorá leží 11 kilometrov od Klenovca, prežil detstvo. „Mali sme kravy, ovce, prasce a voly na oranie poľa. Pastiersky život bol ťažký, ale krásny,“ hovorí Zvara.
Dnes mnohé usadlosti chátrajú
V sobotu piekli chlieb v peci, údili syry a parenice, ktoré predávali aj na trhu v Utekáči či Tisovci. „Vstávali sme skoro. Do školy sme chodili pešo niekoľko kilometrov. Keď sme sa vrátili, vždy bolo čo robiť - kravy zahnať, sena nanosiť.“
V jednej izbe žili spolu s bratom, rodičmi i starými rodičmi, no nesťažovali si. „V polovici decembra sme zišli do Klenovca. Zahnali sme zvieratá, navozili, čo bolo treba a ostali sme tam až do jari. Väčšinou dovtedy, kým nedošlo seno.“
Nelenili ani cez zimu, vždy sa zamestnali: „Keď nebola práca na poli, plietli sa košíky a ženy tkali. Nenudili sme sa.“ Dnes mnohé kolešne chátrajú, pozemky sú neobrábané. „Je skvelé, že túto jednu obec zachráni. V Klenovci je veľká tradícia súkenníctva. Vďaka múzeu, ktoré tu vznikne, môžeme tradíciu ukázať aj ostatným,“ dodá Zvara.
