LUČENEC. Treťoligový tím mužov LAFC obsadil v sezóne 2014/2015 10. priečku. V 28 majstrovských dueloch zaznamenal 10 víťazstiev, päťkrát sa so súpermi rozišiel zmierlivo a trinásťkrát okúsil trpkosť prehry. Tréner Tomáš Boháčik sa vyjadril, že s konečným umiestnením Lučenca v tabuľke pravdy až tak spokojný nie je, no v prípade celkového herného prejavu videl u svojich zverencov posun vpred.
„Počas zimnej prestávky sa káder LAFC dosť obmenil. Odišli nám strelci a snažili sme sa realizovať filozofiu klubu, teda dali sme šancu odchovancom. Napriek tomu to na jar až také zlé nebolo. Možnože výsledky hovoria o niečom inom, no čo sa týka hry, bolo vidieť výrazný posun vpred," povedal na úvod lodivod LAFC a podotkol, že v III. lige sa len na vlastných odchovancov spoliehať nedá. Príchod dvoch - troch skúsených hráčov vníma ako nutnosť. „Medzisezónnej migrácii hráčov sa, rovnako ako každý klub, nevyhneme. Uvítam však, keď jadro nášho kádra zostane pokope. Máme už v hľadáčiku pár skúsených futbalistov, ktorých si viem predstaviť ako oporné piliere nášho tímu. Zatiaľ nebudem konkretizovať, pretože všetko je v štádiu riešenia. Samozrejme, že veľa bude závisieť aj od finančných možností klubu. Teší ma však, že niektorí hráči, ktorí z LAFC odišli, opäť prejavili záujem hájiť farby Lučenca. Prezradím len toľko, že tunajšej futbalovej verejnosti sú to známe mená. Ich prípadný príchod do LAFC je tiež v štádiu rokovaní," ozrejmil T. Boháčik. Na margo úspešnejšej jesene a menej zdarnej jari pripomenul, že na jeseň trénovalo 15 - 17 hráčov päťkrát do týždňa. Na jar sa to zmenilo, keďže chlapci sa pripravovali na maturitné skúšky, niektorí musia skĺbiť zamestnanie s futbalom, pridružili sa zranenia a tresty. Tréningový plán sa preto musel upraviť a prispôsobiť novým okolnostiam.
Tréner Boháčik nerád v médiách hodnotí individuálne výkony hráčov. Tvrdí, že futbal je kolektívny šport a pod výsledok zápasov sa podpíše každý. S úsmevom podotkne, že veľakrát aj niekto iný, ako hráči. Na rozhodcov sa však vyhovárať nechce a nával emócií po niektorých „majstrákoch" sa snažil čo najrýchlejšie predýchať. „Veľakrát to ide ťažko, ale obviňovania nám nepomôžu. Musíme pokračovať, zodpovedne sa pripravovať na každý „majstrák" a podávať čo najlepšie výkony. Každopádne ma tešia výkonnostné nárasty Hrošovského, ktorý mal veľmi pozitívny prístup k zápasom a chcel ísť naplno aj napriek zraneniu a veľkej bolesti. Vo veľmi dobrom svetle sa predstavil aj gólman Beník. Veľmi dobrú prácu na ihrisku odvádzal Kovanič, ktorému nechýbalo futbalové srdce a mladícka dravosť. Okrem toho musí futbal skĺbiť so zamestnaním. Tiež napredujú Vilhan, Majkút, Bajzík aj Pišta Rubint či Janák. Možnože trošku viac som očakával od Rutkaja, Lavríka a Sarvaša, pretože ich považujem za lídrov. Každopádne nikomu nemôžem nič vyčítať. Veľmi ma mrzia zranenia Schvantnera a Marcineka. Verím, že počas letnej prípravy sa dajú dokopy a budú plnohodnotnými členmi nášho jesenného kádra."
Na otázku, ktoré „majstráky" ho vyslovene sklamali a ktoré potešili, má Boháčik jednoznačnú odpoveď. „Pohárové stretnutie v Rožňave a domáci „majstrák" s Novou Baňou nemali s futbalom absolútne nič spoločné. Skôr to bol výsmech tohto športu. Najviac ma potešilo víťazstvo nad silným Martinom a pekným výkonom sme sa prezentovali aj v záverečnom derby v Kalinové."
T. Boháčik zažil v Lučenci dobré i horšie časy. Hájil farby Lučenca v čase, keď LAFC účinkoval v II. lige. Jeho ruku zdobila aj kapitánska páska. Do centra Novohradu prišiel v čase, keď nad mužským tímom držal taktovku Vladimír Rusnák a kopačky tu dral takmer štyri roky. Mrzí ho, že tunajší futbal zažil roky, keď doslova upadal a zostupoval do nižších súťaží. Dnes tvrdí, že ekonomická situácia v klube sa stabilizovala a nervozita z kabín sa vytratila.
„Tunajší futbal bol na tom naozaj zle. Myslím, že najhoršie to bolo v čase, keď som sa rozhodol z Lučenca odísť. Vtedy do klubu vstúpili ľudia, s ktorými som nechcel mať nič spoločné. LAFC zažíval zlé časy. Ekonomická kríza sa podpísala pod zostup do nižšej súťaže. Podľa mňa je to teraz oveľa stabilnejšie. Netvrdím, že ideálne, skôr by som to nazval priemerné. Každopádne má však sínusoida konečne stúpajúcu tendenciu. Myslím, že úpadok klubu sa včas podchytil aj za pomoci mesta, ktoré má záujem, aby futbal v Lučenci fungoval. Klub má úplne inú politiku, ktorá pomaly prináša svoje ovocie. Situácie z minulosti, keď klub hráčom dlhoval platy, sú už preč. Dohody, ktoré sa uzavrú, aj platia. Vieme, čo si môžeme dovoliť a v rámci možností aj fungujeme. Stále sú tu však žabomyšie vojny, neopodstatnená kritika a veci, ktoré nás zbytočne brzdia. Bol by som rád, keby sa nám aj toto podarilo eliminovať a skôr by sme zaujali dobrými výkonmi a poctivým futbalom."
Spoluprácu s manažérom LAFC Ivanom Janákom, vedúcim mužstva Miroslavom Ľahom a trénerom ženského tímu Petrom Tóthom, ktorý sa venuje aj mládeži, si Tomáš Boháčik pochvaľuje. Tiež si cení dôveru, ktorú mu vedenie klubu prejavilo, keďže ako s hlavným trénerom áčka s ním počíta aj do blížiacej sa sezóny. „Verím, že výsledkovo aj futbalovo to bude stále lepšie a lepšie. Síce človek nikdy nie je prorokom a veľakrát zavážia iné ako futbalové okolnosti. Podstatné je aj ekonomické zabezpečenie klubu. Mojím snom je opäť vybojovať pre Lučenec II. ligu, pretože si myslím, že do nej patrí a zaslúži si ju. Budem rád, ak sa rady našich fanúšikov ešte viac rozšíria a budú naším hnacím motorom za víťazstvami," zakončil Boháčik.
