Aktuálne z Mýtnej:
Ľudia z Mýtnej už začínajú mať sľubov plné zuby
MÝTNA. Najpálčivejším problémom obce Mýtna v Lučeneckom okrese je hustá premávka na hlavnom južnom ťahu I/50, ktorý prechádza priamo cez stred dediny a sťažuje život jej obyvateľom. Podľa slov starostu Pavla Greksu by tento problém mohol definitívne vyriešiť obchvat obce, ktorý je plánovaný ako súčasť rýchlostnej komunikácie R2 v úseku Kriváň - Lovinobaňa. Začiatok jeho výstavby je však stále nejasný.
Hluk nedá ľuďom spávať
Pred štyrmi rokmi prešlo cez Mýtnu zhruba 15-tisíc áut denne. V súčasnosti je to však už 18-tisíc až 20-tisíc vozidiel, načrtol starosta, podľa ktorého k nárastu prispela aj výstavba dvoch úsekov R2 medzi Zvolenom a Kriváňom. Len počet nákladných áut, ktoré vozia materiál na stavbu a prechádzajú pritom obcou, sa zvýšil o 400 denne. To je už neúnosné množstvo a obyvatelia sa neustále sťažujú na hluk, prašnosť a boja sa prechádzať cez cestu, keďže mnohí vodiči nedodržujú povolenú rýchlosť a nerešpektujú priechody pre chodcov, priblížil Greksa s tým, že najhoršie sú na tom obyvatelia, ktorí bývajú priamo pri ceste. Tí v noci nemôžu pre hluk vozidiel ani poriadne spávať, dodal.
Pokračovanie výstavby R2 okolo Mýtnej smerom na Lučenec by podľa neho malo tiež nezanedbateľný ekonomický prínos pre celý kraj. Gemer a Novohrad sú najchudobnejšie regióny na Slovensku. Ekonomický rozvoj tu nie je práve z dôvodu, že chýba rýchlostná cesta. Mala stáť už pred 20 rokmi, aby sa tieto regióny rozvíjali, uviedol starosta, ktorý si myslí, že v prípade jej dobudovania by sa záujem investorov o ne podstatne zvýšil. Zatiaľ tu väčšie investície v mestách chýbajú. Je to tu skrátka taký zabudnutý kraj a ak sa cesta nakoniec nepostaví, ľudia sa odtiaľto odsťahujú a v podstate sa z neho stane akási rezervácia, podotkol.
Vlády vždy len sľubovali
Podľa jeho názoru však chýba politický záujem, aby sa úsek okolo Mýtnej začal stavať. Za 24 rokov, odkedy som starostom, sa vymenilo veľa vlád. Každá sľubovala, že sa obchvat vybuduje. Naposledy sa hovorilo, že úsek Kriváň - Lovinobaňa by sa mal začať stavať v roku 2017. Neverím však, že sa v tom roku s výstavbou skutočne začne, podľa mňa sa na to nenájdu finančné prostriedky, povedal Greksa. Vláda podľa neho bude skôr investovať do dokončenia D1 na severe a do obchvatu Bratislavy.
Obchvat Mýtnej bol pritom plánovaný už pred niekoľkými desaťročiami. Na obecnom úrade máme dokumentáciu z roku 1968, v ktorej je obchvat zakreslený. Vtedy však bol plánovaný severne od obce. V priebehu rokov sa to zmenilo a aktuálny plán ráta s južným obchvatom. Rýchlostná cesta, ak ju začnú stavať, by tak mala ísť popri železničnej trati, načrtol starosta.
Podľa vyjadrenia Martina Kóňu, hovorcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR), sa pri úseku R2 Kriváň Lovinobaňa v súčasnosti spracováva projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. Po jej dokončení bude možné určiť cenu stavby. Štúdia realizovateľnosti ukázala, že tento úsek sa odporúča postaviť do roku 2020, v súčasnosti však nie sú zabezpečené finančné prostriedky na jeho výstavbu, konštatoval s tým, že MDVRR vyvíja maximálne úsilie na hľadanie finančných zdrojov pre túto stavbu.
Zaujímavosť z Mýtnej:
Kostol s dvoma vchodmi a tajomnou chodbou
MÝTNA. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Mýtnej v lučeneckom okrese je evanjelický kostol, ktorý stojí na kopci nad dedinou a vďaka svojej polohe je dobre viditeľný zo širokého okolia. V histórii tohto chrámu, ktorá sa začína okolo 12. až 13. storočia a dodnes nie je celkom jasná, báda evanjelický farár z Dobroče Ivan Boženík.
Najstaršou časťou kostola je zrejme kaplnka, teda oltárna časť. Neskôr pristavali chrámovú loď a v časoch husitov pravdepodobne pribudol ohradový múr so strieľňami, ktorý sa dodnes nazýva husitským, ozrejmil Boženík. V priebehu vekov sa kostol tiež zmenil z katolíckeho na evanjelický. Stalo sa tak počas reformácie, asi niekedy v rokoch 1570 až 1580. V roku 1611 vznikol Novohradský seniorát, ktorý bol vyhlásený práve v Dobroči a v tom roku už kostol bol luteránsky a používal sa pre štyri dediny, uviedol farár s tým, že okrem Mýtnej a Dobroče išlo ešte o Pílu a Kotmanovú.
S využitím svätostánku pre viacero dedín súvisí tiež jedna nevšedná zaujímavosť. V jeho ohradovom múre sa totiž nachádzajú dva vchody, jeden z mýtňanskej a druhý z dobročskej strany. Veriaci, ktorí ku chrámu prichádzali z dedín z dvoch strán kopca, tak mohli využiť ten „svoj". Tento zjednocujúci prvok kostola funguje dodnes a ľudia doň stále prichádzajú z obidvoch strán, potvrdil Boženík s tým, že spoločný je aj cintorín, ktorý sa okolo kostola rozprestiera a na ktorom pochovávajú zosnulých z Mýtnej i Dobroče.
Súčasťou chrámového areálu je drevená zvonica. V jej vnútornom priestore je vyhĺbená jama a v jednej z jej stien sa dodnes nachádza vchod do podzemnej chodby. Tá je však už sčasti zasypaná a jej pôvodný účel je zahalený rúškom tajomstva. Môj názor je, že šlo o únikovú chodbu, respektíve chodbu smerujúcu do kláštora, ktorý v minulosti možno tiež stál na tomto kopci. Keď totiž pochovávame v časti cintorína smerom na Dobroč, tak je tam veľmi veľa skál, niekedy ako keby tvorili stenu. Nie je teda vylúčené, že ide o zvyšky múrov a základov spomínaného kláštora, uviedol Boženík. Dodal však, že ide len o predpoklad, ktorý zatiaľ nebol overený žiadnym výskumom a miestna história v tomto smere ešte nie je zmapovaná.
Ja za mojich mladých čias som s kamarátmi do tejto chodby chodieval. Prešli sme však iba 10 až 15 metrov a potom sme sa vrátili, keďže sme sa báli, povedal na margo chodby starosta Mýtnej Pavel Greksa. Chodba podľa neho mohla viesť k predpokladanému kláštoru a legenda dokonca hovorí, že viedla až na Divínsky hrad. Rôznych historiek o našom kostole je však veľa, dodal.
Kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, si vyžaduje viaceré opravy. V rokoch 2013 a 2014 sme obnovili náter drevenej zvonice a šindľov husitského múru. V súčasnosti sme požiadali ministerstvo kultúry v rámci programu Obnov si svoj dom o príspevok na opravu vonkajšej fasády chrámu. Tú by sme chceli opraviť už v tomto roku a v nasledujúcom by sme kostol radi obnovili zvnútra, uviedol Boženík s tým, že opraviť by chceli aj kazateľnicu a oltár, ktoré sú tiež kultúrnymi pamiatkami. Nákladnou opravou, na ktorú momentálne nie sú financie, by bola tiež obnova pôvodného kazetového stropu, ktorý bol v minulosti rozobratý a uložený na povale kostola.
Aktivity:
Piatok 28. 8.: Na Dni mesta Lučenec - Lučenské hodovanie sa prišli pozrieť aj členovia strany Sieť z celého Slovenska. Na slávnostnom odovzdávaní ocenení mesta Lučenec boli medzi čestnými hosťami predseda strany Sieť Radoslav Procházka a prvý podpredseda, zároveň primátor mesta Martin, Andrej Hrnčiar. Primátorka Alexandra Pivková vo svojom slávnostnom príhovore ocenila ich účasť a záujem o mesto Lučenec a Novohrad tým, že ako jediných politikov ich na týchto oslavách privítala. V hľadisku sme mohli vidieť ďalej podpredsedu strany Sieť Eda Adamčíka, kandidátku na primátorku Košíc Alenu Bašistovú, Rastislava Trnku, Andreja Koptáka a mnoho ďalších.
Postrehy:
TÉMA Č. 2
Obyvatelia Mýtnej a Lovinobane si už o päť rokov vydýchnu. Obchvat mimo obce vyrieši ich dlhoročné problémy s hlučnou dopravou i preťaženými kamiónmi, od ktorých praskali steny domov. Rýchlostnú cestu Kriváň - Tomášovce, ktorá povedie ponad Mýtnu, začnú stavať o dva roky a dokončia ju v roku 2020. Pavel Greksa, starosta Mýtnej, je spokojný. Za vybudovanie rýchlostnej cesty bojoval niekoľko rokov. Až teraz začína naberať konkrétne kontúry.
Myslíte si, že petície i rôzne protestné akcie pomohli?
Určite áno. V podstate sme nemali inú možnosť. Do obce za tých viac ako dvadsať rokov k nám prichádzali noví ministri a každý niečo sľuboval. Tak, ako sa menili vlády, menili sa aj sľuby. Na Slovensku sa za to obdobie vybudovalo veľa diaľnic a ciest. Iba obchvat v Mýtnej a diaľnica Zvolen – Košice sa odďaľovalo. Existujúca cesta už nevyhovuje dopravným nárokom. Hluk z dopravy negatívne ovplyvňuje bývanie ľudí v Mýtnej či Lovinobani. Po prvýkrát sme petíciu iniciovali v roku 2010 spolu s Pavlom Rapcom. Apelovali sme na vysokú nezamestnanosť, možný rozvoj cestovného ruchu a priam alarmujúci odliv obyvateľstva. V tej dobe to každý považoval za výkrik do tmy a nedočkali sme sa podpory regionálnych politikov, ani od Banskobystrického samosprávneho kraja, na ktorý sme sa viackrát obrátili. Jedine vtedy kandidátka na primátorku mesta Lučenec Alexandra Pivková, sa k nám pridala a podporila našu iniciatívu.
Keď to tak spätne rekapitulujete, čo bolo v tomto smere pre vás najťažšie?
Začiatkom roka sme zažili šok. Minister dopravy v priamom prenose vyhlásil, že s výstavbou R2 na Košice sa ďalej nepokračuje. A kolotoč sa začal znovu. Najťažšie bolo dopátrať sa k pravdivým informáciám. Čakali sme iniciatívu v tomto smere od Banskobystrického samosprávneho kraja, ale keď poslanci prioritne podporili prepojenie Bystrice s diaľnicou R1, museli sme znovu začať sami. Upozorňovali sme na nežiaduci stav v médiách i na malých protestných akciách v Bátke, Mýtnej a Plešivci. V Rimavskej Sobote a Rožňave ľudia začali spisovať petíciu za urýchlenú výstavbu R2 v plnom profile. Košický samosprávny kraj zvolal primátorov od Lučenca po Košice na rokovanie. Primátori Lučenca, Rimavskej Soboty, Tisovca, Poltára a Revúcej listom adresovaným ministerstvu dopravy žiadali pokračovať vo výstavbe bez prerušenia. Posledné pracovné stretnutie za účasti primátorov sa uskutočnilo 15. júla v Rožňave. Škoda, že zúčastnení sa až tu dozvedeli, že sa uvažuje len polovičným profi lom.
Aká je pravda o pokračovaní výstavby?
Úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Košice pozostáva z úsekov, z ktorých strategický význam majú tri: Šaca - Košické Olšany (Južný obchvat Košíc), Rožňava – Jablonov nad Turňou (Soroška) a Kriváň – Lovinobaňa. Tie by sa mali postupne začať stavať do roku 2020. V plnom profile bude vystavaný iba južný obchvat Košíc. V modifikovanom profile úsek Kriváň – Lovinobaňa. Tunel Soroška v polovičnom profile. Všetky ostatné úseky tiež v polovičnom profile a ich výstavba je v nedohľadne. Jedinou zmenou je, že sa bude uvažovať s výstavbou obchvatov a nebude sa stavať po úsekoch.
Čo je plný, polovičný, hybridný a modifikovaný profil?
Plný profil je rýchlostná cesta, ktorej šírka je 24,5 m. Taká, aká je napríklad od Trnavy po Zvolen. Takáto cesta bude od Zvolena po Kriváň. Všetky ostatné cesty sú polovičné. To znamená, že ak majú byť v plnom profile, je potrebné cestu rozšíriť. Polovičný profi l môže byť pritom hybridný. To znamená, že pri stúpaní je doplnený o jeden jazdný pruh. Ako príklad uvediem Ožďany, Tornaľu či Figu. Modifikovaný profi l je rozšírený polovičný profil. Môžu v ňom byť štyri jazdné pruhy. Dva v jednom smere a dva v opačnom. Sú oddelené len opticky, ako je to napríklad na úseku Žilina – Martin. Aj keď na Slovensku sa tento spôsob nevyužíva, pre úsek Kriváň – Lovinobaňa by sme mohli dostať výnimku.
Ste spokojný s tým, čo ste dosiahli, pomôže cesta regiónu?
Spokojný by som bol, keby sa cesta do Košíc stavala v plnom profile. Slovensko však na to nemá zdroje a Európska komisia skonštatovala, že z hľadiska intenzity dopravy a vývoja do roku 2040 sú tieto riešenia postačujúce. To ma mrzí. Veď Európska komisia okrem intenzity dopravy skúmala aj demografický vývoj tohto územia. To znamená, že ak dodnes nebola zo strany štátu venovaná pozornosť južnému Slovensku, nie je to inak ani teraz. A či budem pokračovať ďalej? Som spokojný, že ministerstvo sa bude zaoberať ideou a prioritami ďalšieho pokračovania výstavby a pri nedostatku zdrojov dá zelenú obchvatom. Ja osobne budem podporovať výstavbu úseku Kriváň – Lovinobaňa v plnom profile. Stavba by stála približne 450-miliónov eur, v modifikovanom 350-milónov eur. Osobne sa mi zdá efektívne postaviť ho v plnom profile. Budem sa snažiť zaradiť do projektu aj výstavbu mimoúrovňovej križovatky, ktorá môže pomôcť cestovnému ruchu. Investor by v takomto prípade musel upraviť kameňolom na Mýtnej , kde by mohol byť prírodný amfiteáter.
TÉMA Č. 1
Ako ďalej Slovensko. Je to na nás.
Skončilo sa obdobie vízie Mečiarovho malého Švajčiarska, Dzurindových dvojnásobných platov a pomaly sa končí obdobie Ficových istôt. Vízie, ktoré mali priniesť nádej, ale neboli naplnené. Všetkým týmto víziám chýbala jedna základná vec. Aby sme dosiahli vytúžený cieľ, istotu dvojnásobného platu radového Švajčiara, museli by sme tvrdo a poctivo pracovať. A tu je problém. Na to sme zabudli. A tak sme za dvadsať rokov dosiahli len to, že tí, ktorí pracujú nepoctivo sa stávajú oligarchovia a tí, ktorí tvrdo a poctivo pracujú sú stále chudobnejší. Vymazali sme strednú vrstvu, pracujúcim dávame menšie platy ako nezamestnaným, korupciu podporujeme dotáciami. Naučili sme ľudí, že pracovať sa neoplatí.
A tak, komu dáme opäť šancu, kto ponúkne novú víziu na ďalšie obdobie?
Ľavá strana súčasného politického spektra parlamentu nám ponúka komunizmus, všetko zadarmo. Je potrebné len bezhlavo počúvať. Istoty vymenila za neistoty sociálnych balíčkov. Ale zostáva jeden problém z minulosti, kto bude pracovať.
Pravá strana parlamentu to má jednoduchšie, ponúka zámenu. Po voľbách v roku 2016 vymení ľavú stranu a spoločne s ňou bude pokračovať v sľuboch ďalšie volebné obdobie. Bez vízie.
Obidve strany majú v tom jasno. Zostať aspoň ešte štyri roky pri moci.
Najťažšie to majú nové politické strany. Aj keď ich percentá neustále stúpajú, v médiách sú poskromne. Snažia sa zviditeľniť, prezentovať riešenie, niektoré predkladajú už aj víziu do budúcnosti. Márne. Jediná odpoveď je, odkiaľ na to máte peniaze.
A tak, ak chceme priviesť Slovensko k obrazu Švajčiarska, 2,3,4- násobným platom a istotám, musíme sa aj my, prostí ľudia, so svojimi názormi, slobodne, nezaujato a otvorene, podieľať na tvorbe nových vízií.
Preto som si dovolil otvoriť toto okienko, v ktorom chcem prinášať komentáre a postrehy k aktuálnemu politickému dianiu, so zameraním na náš región.
Na úvod vám dávam do pozornosti www stránku - publitify.com -, ktorá, už dlhšiu dobu prináša nestranný pohľad autora, ktorý nie je členom ani prívržencom žiadnej politickej strany.
Pavel Greksa
Autor: Pavel Greksa
