Mimoriadna absolventka musí vedieť zahrať aj hasičom

DOLNÝ KUBÍN. Na klavír ju nezobrali pre nedostatok miesta. Prihlásila sa preto na akordeón, s tým, že po roku nástroj vymení. Zostala, aby sa po dvanástich rokoch tešila z titulu Mimoriadny absolvent školy. Dolnokubínčanka Dominika Chudiaková má 18 rokov, o rok bude maturovať na gymnáziu.

Druhý stupeň vzdelávania na Základnej umeleckej škole Petra Michala Bohúňa ukončila v máji spoločným absolventským koncertom so spolužiačkou.

„Z mojej strany prišlo päťdesiat hostí, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech,“ hovorí Dominika. „Boli nadšení, že som ich pozvala.“

Dominika (dolný rad, druhá zľava) po koncerte. Učiteľka Viera Vrtichová (horný rad, tretia sprava). FOTO:DCH

Na úrovni konzervatoristky

„Do mojej triedy sa dostala na vlastnú žiadosť v piatom ročníku,“ spomína učiteľka Viera Vrtichová. „O rok už dosahovala na národných, ale aj medzinárodných súťažiach popredné umiestnenia. Veľmi rýchlo sa stala koncertnou majsterkou orchestra Amandolo. Členovia ju vnímajú ako prirodzenú akordeónovú autoritu, pričom vysoko hodnotia jej profesionálne kvality. Zároveň si na nej vážia kamarátsku povahu a ochotu pomáhať.“

Pedagogička považuje Dominiku za akordeónovú osobnosť, akých by si priala vo svojej triede viac.

„Je mi veľmi ľúto, že sa nerozhodla pre profesionálnu dráhu. Na absolventskom koncerte sa ako sólová hráčka predviedla repertoárom na úrovni žiaka konzervatória, aspoň tak sa o nej vyjadrila profesorka žilinského konzervatória Janka Halačová.“

Prihlásila sa na klavír, skončila pri akordeóne. FOTO: ARCHÍV DCH

Šťastie na dobrý sluch

„Je využiteľný všade, v klasike, modernej hudbe aj vo folklóre,“ opisuje Dominika jedinečnosť obľúbeného nástroja. „Hovoria, že mám talent. Ja to vnímam tak, že mám šťastie na dobrý sluch. To, čo počujem, hneď dokážem zahrať. Zvyčajne mi stačilo cvičiť hodinu denne, iba pred súťažami som trénovala dlhšie.“

Obľubuje skôr tanečnú hudbu ako klasiku. „No takého Bacha si tiež rada zahrám.“ Najobľúbenejším autorom je Argentínčan Astor Piazzola, považovaný za najdôležitejšieho skladateľa tanga v druhej polovici 20. storočia.

„Hudobná mi dala veľa. Mala som kde tráviť voľný čas, z ciest s orchestrom mám množstvo zážitkov. Urobila som niečo pre seba, naučila som sa trpezlivosti aj vytrvalosti. Mala som obdobia, keď som chcela odísť, no rodičia mi to nedovolili. Keď som si našla vzťah k nástroju, na druhý stupeň som sa už prihlásila sama.“

Čo ste hasiči

Dominika stále zvažuje, čo chce v živote robiť.

„V deviatke som si nevedela predstaviť, že by som mala byť učiteľkou v hudobnej alebo koncertnou hráčkou. Preto som nešla na konzervatórium. Ani dnes v tom nemám úplne jasno.“

Konzervatórium by znamenalo druhú strednú, vysoká súperenie s konzervatoristami, ktorí cvičia niekoľko hodín denne.

Dolnokubínčanka uvažuje aj o policajnej akadémii alebo protipožiarnej ochrane. Ako dobrovoľná hasička vie, že hasičina a akordeón idú dokopy, aj keď s kusmi, ktoré jej priniesli úspechy v súťažiach, by medzi hasičmi neuspela.

„Keď niekto vytiahne harmoniku, hneď ukazujú na mňa. Bez Čo ste hasiči by to nebolo ono. Hranie mi prischlo aj na rodinných oslavách. Vždy ma zaskočia nejakou požiadavkou. Buď sa chytím, alebo ma prespievajú.“

Učiteľka prezrádza, že ľudovky zo začiatku Dominike nevoňali. „Potom išla na svadbu, rýchlo sme niekoľko nacvičili a chytila sa.“

Umenie formuje osobnosť

Viera Vrtichová považuje za dôležité, aby rodičia viedli deti k umeniu.

„Umenie vždy pomáhalo pri formovaní osobnosti mladého človeka, viedlo ho k činorodej práci, rozvíjalo u neho kreativitu, ale aj trpezlivosť pri dosahovaní výsledkov. Bola by som rada, keby medzi nás prišli nové deti a nadviazali nielen na Dominikine úspechy, ale hlavne zmysluplne trávili voľný čas koníčkom, ktorým potešia seba aj svojich poslucháčov.“