TOMÁŠOVCE. Keď 64-ročného Laca Holuba stretnete na bicykli, na prvý pohľad by ste si možno pomysleli, že je bezdomovec. On sám o sebe hovorí, že je „šaleny vychodňar“ na bicykli.
Pred piatimi rokmi stratil zamestnanie. Nedarilo sa mu nájsť si nové. Šiel sa nahlásiť na úrad práce, že chce ísť do predčasného dôchodku. Na úrade utrpel šok. „Tie úradníčky mi tvrdili, že mi dôchodok nevychádza. Hovorím im, nebláznite, odpracoval som 41 rokov. Rómovia, ktorí nerobia celý život dostanú od tohto štátu 400- eurové dôchodky,“ hovorí Ladislav.
Nakoniec sa na predčasný dôchodok dostal. Vtedy si povedal, že nebude doma len tak posedávať. Rozhodol sa doplniť si svoju päťdesiatročnú zbierku pohľadníc.
„Chcel som mať pohľadnice zo všetkých miest a obcí na Slovensku. Preto som si sadol na bicykel, urobil si mapku trás a vyštartoval som.“
Púť po Slovensku začal pred piatimi rokmi
S bicyklovaním začal v roku 2010. „Na každý obecný úrad mám vypísané telefónne čísla, no väčšinou mám šťastie a keď prídem aj neohlásene, nájdem tam buď starostov alebo zamestnancov. Keď im poviem, že zbieram pohľadnice obcí, pečiatky a rôzne iné suveníry z ich dedín – kľúčenky, perá, magnetky, vlajky, sú nadšení a vyjdú mi v ústrety.“
Dôchodca sa na bicykli presúva z dediny do dediny. So sebou si nesie okrem mapiek karimatku, zošity na poznámky, suveníry, pečiatky, pohľadnice i chlieb.
„Bez bicykla si už môj život neviem ani predstaviť. Som na ňom v kuse už 5 rokov. Z takmer tritisíc obcí mi chýba do kompletnej zbierky už len asi 680. Tento týždeň som bol v okresoch Krupina, Veľký Krtíš, v okolí Lučenca a Poltára mi chýbali Ábelová, Lentvora, Tuhár a Mládzovo. V Ábelovej som si pozrel dom Boženy Slančíkovej Timravy, lebo po mojich cestách obdivujem aj pamiatky a mojou srdcovkou sú drevené kostoly. Sem sa ešte vrátim, lebo nemám obehané dediny v okolí Fiľakova,“ zdôrazňuje Laco.
O nocľah sa podelili s našou najväčšou šelmou
Najhoršie sú pre Laca po jeho cestách Slovenskom noci, lebo nikdy nemá naplánovaný nocľah.
„Do rána vždy prežijem, ako sa dá. Buď prespím na lavičkách dedinských autobusových zastávok alebo niekde pod holým nebom. Rozprestriem karimatku, no a keď mám viac šťastia, vybavia mi starostovia nejaké ubytovanie, alebo ma zoberú k sebe a vtedy debatujeme do dlhej noci pri pive,“ pokračuje cestovateľ, ktorý mal raz skoro aj namále.
„Spal som pri základnej škole a ráno ma budil školník, že čo tam robím. Povedal som mu, že sa nemusí báť, že ja nie som zlodej a vysvetlil som mu, kto som. Na to mi povedal, že som mal šťastie, lebo včera presne tam, kde som spal, bola medvedica so štyrmi mláďatami a mohla ma roztrhať, keby tam opäť prišla. Ja som mu povedal, že sa veru nebojím, preto ma aj prezývajú Nebojsa,“ hovorí čiperný východniar.
Zažíva príbehy, aké píše len sám život
Po svojich cestách zažije nemálo príhod.
„Tento týždeň sa mi v Malom Krtíši chválil starosta, že je jediným českým starostom na Slovensku. Tak som ho hneď vyviedol z omylu a povedal som mu, že aj na východe je v jednej obci Čech. V tom momente si na neho pýtal kontakt, lebo vraj s ním chce nadviazať priateľstvo a spoluprácu,“ chrlí jeden z príbehov Laco.
„Na Záhorí sa mi zas dušovala jedna starostka, že ich obec je najdlhšia na Slovensku. Ja som jej povedal, že najdlhšia obec na Slovensku je určite Osturňa, ktorá je podľa mňa aj najkrajšou obcou u nás.“
V roku 2011 ho zrazilo auto. Preletel cez bicykel a vodič ušiel. Zapamätal si, že do neho narazila zásobovacia dodávka. „Sadol som na bicykel a uháňal ďalej. Za ďalšou dedinou som položil bicykel na stred cesty a zastal si pred neho. Vedel som, že tadiaľ pôjde dodávka, ktorá ma zrazila. Aj tak bolo. Vodič zastal a priznal sa, že ma nevidel.“ Mal zlomené tri rebrá a stavec na chrbtici. „Vodiča odsúdili na dva roky podmienečne. O dva týždne na to ho chytili za volantom opitého a odvtedy sedí v base.“
Zaumienil si, že bude mať pohľadnice a pečiatky z každej obce na Slovensku. Podľa plánu by to mal stihnúť do roku 2017. „Možno to zvládnem aj skôr. Potom si v mojom dome v Poši zriadim múzeum a začnem písať pamäte z ciest. Pozdravujem čitateľov Novohradských novín. Sú to dobré noviny, čítal som ich v tomášovskej krčme,“ dodá Laco, zbalí si veci a pohne sa ďalej.
