TRSTENÁ. Dychová hudba Oravanka, na ktorej stojí festival dychových hudieb, vzišla z pôvodnej hasičskej dychovky, ktorá hrávala v Trstenej už v 19. storočí. Počas druhej svetovej vojny kapela činnosť prerušila. Po vojne, v roku 1946, ju obnovil a 26 rokov viedol Ignác Kučera. Po ňom prevzal taktovku Oravanky Miroslav Dušan Rybár. On položil základy festivalu Trstenská krídkovka, najprv za účasti kapiel z okolia, neskôr sa pridali družobné mestá.
Dychovky a všetko okolo
„Stalo sa v minulosti, že začalo pršať, vtedy sme sa presunuli do MsKS,“ spomína na minulé ročníky hlavný organizátor festivalu Ľubomír Fedorák. „Ľudí bolo menej ako na ploche za kostolom či na námestí, pretože to nemalo taký cveng ako vonku. Počasie však väčšinou vychádzalo.“ Na festival prichádza veľké množstvo ľudí. „Mali sme ročníky, kde bolo dve- až tritisíc ľudí. Každý rok sa na dychovú hudbu tešia, je to niečo iné, v rádiách ju hrávajú minimálne.“
Súčasťou festivalu bývali a bývajú sprievodné podujatia, ako promenáda dychoviek mestom, výstup a vyhliadka na kostolnú vežu alebo výstava súťaže fotografií mesta Trstená.
Festival má z roka na rok vyššiu úroveň. Posledných desať rokov organizátori robia výber z tých najlepších dychoviek.
Výnimočný bol 19. ročník v roku 2009, keď prišli najlepšie dychovky z Čiech – Juhočeská dychová hudba Božejáci, Maguranka z Kanianky, Moravanka a iné.
„Vtedy tu cez víkend prišlo viac ako päťtisíc návštevníkov.“
Hrajú aj modernú hudbu
V súčasnosti je Oravanka zložená prevažne z dôchodcov, je ich 14 plus speváčka. Najmladší člen, Lukáš Považan, má 30 rokov a je súčasne kapelníkom a hudobným vedúcim Detského dychového orchestra pri Základnej umeleckej škole v Trstenej. „S mladými hráme modernú hudbu, o ktorú je záujem. Keby sme ostali len pri klasike, asi by to nemalo dlhú životnosť,“ povedal Považan. V detskom orchestri je 20 členov vo veku od 8 do 21 rokov.
Na Trstenskej krídlovke sa predstavili skladbami v upravených verziách ako What makes you beautiful od One direction, Skyfall od Adele či dokonca Gangnam style.
Hudobníci sa zháňajú ťažko
Podľa Považana je hra na plechový nástroj zo začiatku omnoho zložitejšia ako na strunový či klávesový.
„Pracuje sa s holým vzduchom a tón nie je počuť hneď. Treba byť mentálne aj fyzicky silný. Aj preto sa hudobníci zháňajú ťažko.“ Napríklad najväčším nástrojom je tuba. Hudobník by mal byť telesne zdatný človek s veľkými perami. Väčší záujem o plechové nástroje majú dievčatá. „V skupine mám len troch chlapcov, cvičenie chce dril a v tom sú dievčatá poctivejšie,“ dodal Považan.
S deťmi má v pláne udržať zvyky a tradície Oravy, medzi ktoré patrí aj dychovka, pre ďalšie generácie.
Autor: Martina Jurdíková
