JELŠOVEC. Jelšovčania sa už môžu cítiť bezpečnejšie, dočkali sa verejného osvetlenia. Pôvodné malo viac ako 60 rokov a minimálne dvadsať už bolo v havarijnom stave. Zo 46 svetiel svietilo len osemnásť. Spotrebovalo veľa elektrickej energie a zaťažovalo obecnú pokladnicu.
„V noci sa u nás svietilo len tri hodiny. Kto sa chcel po Jelšovci prejsť v nočných hodinách, musel si zobrať baterku,“ hovorí Viera Sárová, starostka obce.
Nové osvetlenie financovala obec z vlastných prostriedkov.
„Splácať ho budeme päť rokov. Mesačná splátka nás vyjde na 520 eur. Inú možnosť sme nemali. Stále nemáme splatené dlhy, preto sme sa nemohli uchádzať o peniaze z eurofondov či od štátu,“ vysvetľuje starostka. S prácou bratislavskej firmy je spokojná. V Jelšovci opravili aj obecný rozhlas, ktorý dlhé roky nefungoval.
Ostáva splatiť ešte sedemtisíc eur
Viera Sárová je v Jelšovci prvou ženou, ktorá si v histórii obce sadla na starostovskú stoličku. Dala tak na frak všetkým mužom, ktorí si mysleli, že Jelšovec môžu úspešne riadiť len zástupcovia ich pokolenia.
„Predtým som bola roky poslankyňou a môj manžel starostom. Teraz sme si pozície vymenili. U nás doma zaspávame aj vstávame s problémami dediny,“ hovorí Sárová.
Tých je veru požehnane. Jelšovčania sa už roky topia v dlhoch. Desaťtisícové sekery zaťal starosta, ktorý tu úradoval pred viac ako desiatimi rokmi. Odvtedy sa obci podarilo splatiť desaťtisíce eur. „Ostáv1 nám už len posledných 7-tisíc. Najväčšie podlžnosti sme mali v sociálnej poisťovni a na daňovom úrade,“ hovorí starostka.
Takmer všetci Jelšovčania sú bez práce
V obci je 90-percentná nezamestnanosť. Pod tento fakt sa podpisujú takmer nulové pracovné príležitosti v okolí, ale i nízka vzdelanostná úroveň ľudí.
„Kedysi boli Jelšovčania zamestnaní na štátnom majetku. V 90-tych rokoch podnik skrachoval a odvtedy sú desiatky ľudí nezamestnaní.“
Niektorí robia v rámci menších obecných služieb. Starostka zdôrazňuje, že s tými, ktorých „vychoval socializmus“, nie sú problémy.
„Roboty sa neboja, boli naučení pracovať. Horšie je to s niektorými mladými, ktorí vyšli zo školy a v živote nikde nerobili. Im pracovné návyky nehovoria nič. Nevedia sa zaradiť do života, sú zmätení, hodnoty majú pomiešané. Nie je to len ich vina. Priniesla to doba,“ myslí si Sárová.
Polovicu peňazí zhltli exekúcie
V Jelšovci žije vyše 300 ľudí. Starostka sa o budúcnosť obce neobáva. „Neviem, čím to je, ale u nás to tak funguje, že keď niekto zomrie, niekto sa aj narodí.“
Okrem nezamestnanosti je problémom nízky obecný rozpočet. Jelšovec má ročne k dispozícií približne 43-tisíc eur. Doteraz viac ako polovicu zhltli exekúcie. Samospráva nemá peniaze ani na menšie investičné akcie.
„Už štvrťstoročie nám chátra miestny kostol. Postavila ho rodina Szabová v roku 1907. Stojí na obecnom pozemku a veľmi sa k nemu nehlási ani rímsko-katolícka cirkev. Nachádza sa v strede dediny a má porušenú statiku.“ Vždy, keď zafúka vietor, sa starostka obáva, že v dedine dôjde k nešťastiu. „Darmo som tam dala žltú pásku, o chvíľu zmizla a deti si povedať nedajú. Priestor pri kostole ich láka.“
Z kostola sa podarilo bývalému starostovi spolu s poslancami a dobrovoľníkmi zachrániť lavice a oltár. Premiestnili ich do bývalej škôlky, kde zriadili modlitebňu. Zvony z veže skončili v novej zvonici.
Medvede zatiaľ dedinu obchádzajú
Jelšovčanov netrápi len nezamestnanosť a dlhy, ale aj náš najväčší predátor. Minulý rok tu medveď zničil niekoľko úľov. Chodil poza záhrady, videli ho na ihrisku aj pri cintoríne. „Hľadali sme riešenie, ako sa proti nežiadúcej návšteve postaviť.“ Ministerstvo životného prostredia požiadali o odchyt. Stroskotalo to na tom, že nemajú auto, ktorým by do Jelšovca doviezli klietku.
O spoluprácu požiadali i políciu.
„Prišli, v noci sa previezli po dedine, ale tam ich snaženie i možnosti pomôcť skončili. Jeden ochranár nám dokonca povedal, že sa máme s medveďom naučiť spolunažívať,“ spomína dnes už s úsmevom na tvári Sárová.
V tomto roku zatiaľ majú od medveďa pokoj.
„Šelmy sa zdržujú v okolitých horách. Máme tu Bagľaš, vychýrenú hubársku oblasť. Je sucho, hríby nerastú. Ľudia chodia menej do lesa, takže ešte nemám hlásené, kde sa medvede pohybujú.“
Problémy sú aj pri platení daní
Problémom v Jelšovci je platenie miestnych daní. Pri takej vysokej nezamestnanosti nie je platenie povinných poplatkov za nehnuteľnosti či odpad u Jelšovčanov prvoradé. Sárová rada spomína na časy, keď obec bola osobitným príjemcom pre rodiny, ktoré poberali hmotné dávky.
„Fungovalo to približne 3 roky. Ľudia najskôr nadávali, ale potom si zvykli. Všetko mali poplatené načas, ani v obchode nekupovali na sekeru.“
Niektoré rodiny si príjem, ktorý dostanú raz do mesiaca, nevedia zadeliť. „Vtedy peniaze dostávali na trikrát. Bolo to podľa mňa lepšie.“
Napriek všetkým problémom starostka prízvukuje, že na svojich spoluobčanov nedá dopustiť: „Žijú tak, ako vedia a môžu. Mnohé rodiny obdivujem, že vôbec z toho príjmu, ktorý dostanú, dokážu prežiť."
