Tridsaťjedenročný Novohradčan si stanovil vlastné limity. Ich hodnoty vzbudzujú rešpekt. Milan Šuľan, alias drobček, má medzi slovenskými strongmanmi amatérmi, vo svojej kategórii, dominantné postavenie.
LUČENEC. Popularita silových športov narastá. Výkony statných mužov pasujúcich sa s tonami železa vyrážajú divákom dych. A keď sa ku kladám, yokom, obrovským pneumatikám či betónovým guliam pridá kamión, tak to je už naozaj parádne športové divadlo. V Novohrade a okolitých regiónoch síce početná základňa strongmanov zatiaľ nie je, no predsa tu len jedného nájdete. A nie hocijakého. Stopäťdesiatpäť kilogramov vážiaceho a stodeväťdesiatpäť centimetrov vysokého Milana Šuľana zvyknú kamaráti paradoxne nazývať drobčekom. Nepochybne však patrí medzi slovenskú špičku strongmanov amatérov. Tento mesiac to potvrdil v Šali, kde dosiahol prvenstvo a ako jedinému sa mu tu podarilo pohnúť 8,5-tonovým kamiónom. Široká športová verejnosť ho doposiaľ registrovala ako úspešného benčera a silového trojbojára. Nečudo, veď v týchto športoch si niekoľkokrát ukoristil majstrovské tituly. Je viacnásobným slovenským aj európskym šampiónom, v zbierke má aj titul majstra Maďarska a nechýba mu ani svetový primát. Nás zaujímala jeho dráha strongmana.
Kto vlastne sú strongmani?
V podstate sú to silní muži, ktorí dvíhajú extrémne ťažké predmety čo najviackrát a čo najrýchlejšie. Je to veľmi náročný šport, no pre diváka atraktívny a s poriadnou dávkou adrenalínu. V západných krajinách sa súťaže strongmanov tešia veľkej popularite, ale už aj u nás sa rady fanúšikov rozrastajú a zápolenia silných mužov s kladami, guľami, yokmi či kamiónmi, si nenechá ujsť čoraz viac ľudí.
Čo sa týka Novohradu, Gemera a okolitých regiónov, tak tu si jediným strongmanom. Kde majú aktuálne silní muži z našej krajiny svoje základne?
V Trenčíne, kde je aj sídlo Slovenskej asociácie silných mužov (SASIM). Jej viceprezidentom je bývalý silový trojbojár, aktuálne strongman, Milan Gabrhel. Silní chlapi trénujú aj v Galante, pár ich je v Poprade, no a mám kamaráta, ktorý sa pripravuje neďaleko Košíc.
Kde teda trénuješ a získavaš cenné rady ohľadom tohto športu?
Na sklonku týždňov sa dosť nacestujem na západ Slovenska, keďže chcem trénovať a radiť sa naozaj so strongmanmi odborníkmi, no a v týždni trénujem v lučeneckom BrickHouse Gyme, kde mi vyšli v ústrety, čo sa týka uskladnenia náradia potrebného pre prípravu strongmana.
Trénuješ naozaj s netradičným náradím. Ako si si ho zadovážil?
Obrovskú pneumatiku mám od kamaráta. Tri roky ležala v areáli jeho firmy zarastená v tráve. Išiel som si pre ňu v zime, teda bola plná vody a ľadu. Neskutočne ťažká opacha. Mala hádam aj cez 600 kilogramov. Kamarát mi povedal, že ak ju zdvihnem, tak mi ju daruje. Zdvihol som ju na tretíkrát, takže je moja. Mám aj menšiu pnematiku, vyrobil som si kladu, kufríky, obriu jednoručku, no a dve betónové gule som si kúpil od kamaráta z Galanty. Jedna váži 150 a druhá 190 kilogramov. Chýba mi už len super yok a ohrada.
Široká športová verejnosť ťa doposiaľ viac vnímala ako pretekára v tlaku na lavičke a silovom trojboji. Napokon, vo svojej kategórii si niekoľkonásobný národný šampión, nechýbajú ti cenné trofeje z európskeho a tiež svetového šampionátu. Kedy si sa rozhodol vstúpiť do sveta strongmanov?
Mám rád silové športy, no a strongmani ma vždy fascinovali. Súťažnú premiéru medzi silnými mužmi som si nedávno odkrútil v Šali, no už predtým som absolvoval rôzne predstavenia a musím povedať, že to vôbec nie je jednoduché. Tiež nerozhoduje výška a váha, pretože aj štíhlejší a najmä technicky zdatnejší strongman môže zdolať borca, ktorý je v porovnaní s ním na pohľad obrom. Práve preto aj ja vo svojej prípravnej fáze kladiem dôraz na techniku. Samozrejme, že ani silový tréning nezanedbávam a je veľmi dôležitý. Čo sa týka mojich začiatkov, tak tie sa datujú do čias, keď som si v Kežmarku odkrúcal základnú vojenskú službu. Spoznal som tam Mareka Tótha, s ktorým sme počas vojenčiny spolu cvičili. Potom som o ňom desať rokov nepočul. Hľadal som ho, no neúspešne. Myslel som si totiž, že je z Komárna, ale on bol z Galanty. Dozvedel som sa to až od priateľa a strongmana svetového formátu Ferka Ősziho, keď v roku 2011 pripravoval súťaž strongmanov v Galante. Vtedy som sa dozvedel, že spolupracuje s Marekom Tóthom, ktorého hľadám. Dal mi na neho kontakt a odvtedy sme už na strongmanskom poli bok po boku.
Spomínaš rok 2011. Už vtedy si si to so super ťažkými váhami šiel vyskúšať pred oči divákov?
Jasné. Zavolali ma, tak prečo nie? No išiel som tam len tak, bez prípravy a skúseností. Čakala tam na mňa klada, 50-kilogramová jednoručka, 130-kilogramová guľa, 450-kilogramová pneumatika a mŕtvy ťah s autom. Veruže som riadne pocítil, že som nič také predtým nerobil. Pri klade som si skoro odtrhol plecia, keďže o správnom úchope som samozrejme nič netušil. Po prvýkrát v živote som spomínanú betónovú guľu vyložil na stôl šesťkrát. S pneumatikou som sa popasoval celkom dobre. V ten rok som absolvoval už len jedno predstavenie, v nasledujúci to už boli štyri akcie. Stále to však bolo len o skúšaní. Veľmi dobre si pamätám, aké to bolo po prvýkrát, po rebríku položenom na zemi, ťahať 22-tonovú Tatru dakar. Keď som zastal, tak som doslova nič nevidel a nepočul. Potom 20 metrov vláčiť betónové kufre 120-tky a 15 metrov 150-tky. Veruže, keď som skončil, tak som si nohy poriadne necítil. Z disciplín mi najlepšie išla pneumatika. Na Tatranskom silákovi som päťstokilogramovú dal 4 x za 45 sekúnd. Šesťstokilogramovú som dal dvakrát za minútu. Je to tak, ako v každom športe. Ak chcem zdolať tých najlepších, musím na sebe neustále makať, cibriť si techniku, stanoviť si svoje limity a snažiť sa ich splniť.
A aké sú tvoje limity? Čo by si chcel ako strongman dosiahnuť?
Chcem sa čo najlepšie pripraviť na Slovenský pohár, ktorý sa koná pravidelne na jar. Vtedy sa stretnú profesionáli s amatérmi a je tu šanca, že sa amatér prebojuje medzi profesionálov. Samozrejme, že tu neštartuje hocikto. Sú tu len strongmani, ktorí už splnili určité limity – potlačia aspoň 200 kg, drepnú 300 kg, potiahnu 300 kg, zdvihnú 140-kilogramovú guľu. V tejto súťaži má dominantné postavenie profesionál Igor Petrík. Sledujem jeho výkony a vidím, že preferuje skôr úchopové, než tlakové disciplíny. Rád by som ho zdolal a dostal sa medzi profesionálov. Predovšetkým sa však chcem sústrediť na splnenie vlastných limitov – odniesť 450-kilogramový yok a vyložiť 200-kilogramovú guľu. Keď sa mi to podarí, tak nebudem mať žiadne pochybnosti o tom, že naozaj patrím medzi profíkov. Tiež je tu aj ďalšia možnosť, ako získať miestenku medzi profesionálov – absolvovať šesť súťaží počas roka a získať čo najviac bodov. Ja by však skôr volil ten prvý variant.
Dvíhať extrémne ťažké váhy, ťahať kamióny, to nie je človeku prirodzené. Neobávaš sa zranení, respektíve toho, že ťa veľmi skoro zradí zdravie?
Nie. Keď sa športovec pripravuje zodpovedne, nezanedbá cvičenie, udržiava sa v dobrej kondícii a ovláda správne techniky, tak potom sa nemôže zraniť. Skôr môže zranenie prameniť z nepozornosti alebo nedbalosti. Napokon, riziko zranenia je v každom športe aj v bežnom živote.
Príprava, súťaže, to všetko niečo stojí. Je známe, že dnes sa sponzori do športu nehrnú. Ako je to v tvojom prípade?
Mám málo sponzorov. Veľmi si vážim akúkoľvek pomoc a tým, čo ma podporujú som nesmierne vďačný. Touto cestou by som sa rád poďakoval Tamimu Nguyenovi, ktorý má v Lučenci ázijské bistro, tiež pánovi Vrabcovi, skvelému strongmanovi, človeku a priateľovi Ferkovi Őszimu, obci Vidiná a majiteľovi farmy pri Lučenci (Telka) Zolovi Ďurčíkovi. Tiež ďakujem Anete Bizeovej, ktorá mi pomohla zrealizovať skvelý nápad s voskom.
Nápad s voskom? Môžeš byť konkrétnejší?
Dvíhať betónové gule bez toho, aby som si navoskoval ruky, je nemožné. Špeciálny vosk sa väčšinou objednáva z Rumunska. Jedno malé balenie stojí približne 70 eur. Ferko Őszi mi však poradil, že je dobrý aj depilačný vosk. Preto som zašiel za Anetou Bizeovou, majiteľkou štúdia Perfect Body Anett v Lučenci či by mi tento nápad nepomohla zrealizovať. Bola ochotná pomôcť mi, no a musím povedať, že tento vosk funguje perfektne a je to oveľa lacnejšia záležitosť.
Máš svoje vzory vo svete strongmanov?
Áno. Obdivujem a vážim si spomínaného Ferka Ősziho, ktorý potvrdzuje, že veľkí chlapi majú veľké a dobré srdce, no a je tu aj Hafthór Júlíus Björnsson, rodák z islandského Reykjavíku. Tento mladý, vyše dva metre vysoký frajer je strongmanom priližne 5 rokov. Predtým bol basketbalista. Jeho výkony a celková charizma sú neprehliadnuteľné.
Milan Šuľan (vpravo) a Ferko Őszi. FOTO: Fotografie použité v článku sú z albumu Milana Šuľana.
