MALÉ STRACINY. Osud sa so sedemčlennou rodinou z Malých Stracín nemazná. Rodinu roky trápia zdravotné problémy a minulý mesiac prišli aj o strechu nad hlavou.
Pri príchode k torzu domu nás vítal smutný pohľad. V neporiadku, ktorý vznikol po požiari, pracoval Július so svojimi synmi. Jeho malé dcérky sa hrali medzi napoly obhorenými trámami. Zdá sa, že deti si neuvedomovali, v akej bezútešnej situácii sa ich rodina ocitla. Našťastie.
Požiar im obrátil život naruby
Július Oláh má 36 rokov, ale kvôli ťažkému osudu by ste mu hádali viac. „Už som aj ošedivel z tohto všetkého. Neviem, čo si počneme, je to tragédia,“ hovorí hlava rodiny.
Noc štvrtého júna obrátila ich život naruby. „S mamou sme pozerali telku a pomaly sme sa poberali spať. Zrazu som začul veľký hluk,“ hovorí najstarší syn Július. Najprv si mysleli, že hluk robia mačky na povale. „Keď sa hluk stupňoval, šiel som zobudiť otca.“
Otec vstal a šiel zistiť, čo spôsobuje hluk. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, mu vyrazil dych: „Skríkol som, že horíme. Na nič viac som sa nezmohol.“
Jeho manželka Mária neváhala a ratovala deti. „Bola to otázka niekoľkých sekúnd. Škridle vybuchovali, všade bol veľký dym. S deťmi sme vybehli na dvor, nič sme si nestihli pobrať,“ hovorí utrápená Mária.
Strop sa im prepadol na posteľ
Mali obrovské šťastie, hoci v nešťastí. Po tom, ako z domu vybehli, sa strop prepadol práve nad posteľou, v ktorej spávali s najmenšou, len trojročnou, Elenkou. „Bol to strašný pohľad. Všetko, na čom sme roky pracovali, bolo zrazu preč,“ hovorí Július.
Požiar sa vznietil od komína. Medzi ním a drevenou pomurnicovou hradou bol váľok. Ten sa po rokoch poškodil a neizoloval hradu. „Vôbec sme nevedeli, že tam tie hrady sú. Nechápem, ako tie komíny mohli takto nezodpovedne postaviť,“ sťažuje sa.
V tú noc prišli takmer o všetko. Oblečenie, periny, nábytok, zásoby jedla, spotrebiče, neostalo skoro nič.
„Zostali nám len tieto skrine a kuchynka,“ ukazuje Mária poškodený nábytok. Zásuvky sa dajú vytiahnuť len s námahou, dvierka nedržia na mieste.
Dnes bývajú v hrozných podmienkach
Dočasne bývajú v susednom domčeku, ktorý patrí Júliusovej sestre. Podmienky sú tam katastrofálne.
V malej izbičke spí celá rodina, druhá miestnosť je provizórna kuchynka. Bez vody a elektriny. „Svetlo riešim z autobatérie. Dobíjať ju chodím každý deň ku kamarátovi,“ hovorí Július. Z autobatérie majú natiahnutý kábel, na ktorý je napojená maličká žiarovka. Pri jej slabom svetle trávi rodina svoje večery.
Ostali odrezaní od elektrického prúdu
„Elektrina, to je náš hlavný problém. Bez nej sa nevieme pohnúť ani v prácach na streche. Požičal som si miešačku, cirkulár, ale bez elektriny ich neviem použiť,“ sťažuje sa otec. Nasporil dvesto eur, kúpil elektrickú skriňu a ostatné potrebné veci, aby mu ju po požiari mohli znova zapojiť. „Aj revízny technik to schválil. Potom mi povedali, že ešte musím dať spraviť projektovú dokumentáciu. Neviem, z čoho ju zaplatím.“
„Elektrina nám veľmi chýba. Bez chladničky sa nám kazí jedlo a periem ručne. Predtým sme mali všetko, dokonca aj plazmový televízor. Tieto podmienky sú strašné,“ tisnú sa Márii slzy do očí. Ukazuje svoje zodraté ruky od prania. „Aj predtým sme žili skromne, ale mali sme všetko, čo sme potrebovali. Minulý rok sme začali vybavovať, aby sme dom mohli postupne splácať. Tento rok sme chceli prerábať kúpeľňu a vidíte, ako sme dopadli,“ hovorí Mária.
Trápia ich aj zdravotné problémy
Opísala nám, aký ťažký osud mala rodina aj pred touto nešťastnou udalosťou. Prekonala rakovinu prsníka. „Bola som onkologický pacient, moja sestra rakovine podľahla. Rakovina nám vzala aj nášho syna. Umrel kvôli nádoru na mozgu ako poldruharočný. Syn Emil sa narodil so srdcovou vadou. Po operácii sa, chvalabohu, zotavil, aj keď bude mať doživotné následky.“
Chýbajú im peniaze, prácu nemajú
Popri týchto ťažkých slovách k nám pribehla malá Elenka s knihou v ruke. Mala z nej ohromnú radosť, hoci je to jej jediná knižka. „Sú v nej rozprávky, maminka mi z nej čítava,“ tisne si ju k hrudi.
„Snažíme sa, aby to deti pocítili čo najmenej, ale nie je to ľahké. Tiež boli zvyknuté žiť inak. V tú noc zažili obrovský šok. Stále sa zvyknú zobudiť zo sna a plakať, že horíme,“ hovorí Mária.
Obaja rodičia sú nezamestnaní. „Predtým som podnikal s drevom, ale konkurencia ma vytlačila. Zobral by som akúkoľvek prácu, dochádzal by som aj do Veľkého Krtíša či Lučenca, len aby som niečo zarobil,“ hovorí Július. S peniazmi sa snaží pomôcť aj najstarší syn. Privyrába si na brigádach v supermarkete. „Aj teraz doniesol 80 eur. Pre nás je to veľká pomoc.“
Prvé dni pomáhali susedia i cudzí ľudia
Po odvysielaní reportáže o požiari na komerčnej televíznej stanici sa ľudia rodine snažili pomôcť. „Jedna pani z Trnavy nám poslala balík so sladkosťami a hračkami pre deti. Tú radosť ste mali vidieť, ako na Vianoce. Veľmi jej ďakujeme,“ hovorí Mária.
Niekoľko prvých dní pomáhali aj ľudia z dediny. Starostka pomohla vybaviť materiál z neďalekej píly v bani, susedia pomáhali s prácou. „Veľmi im ďakujeme. Všetkým, ktorí nám akokoľvek pomohli. Susedovi, u ktorého nabíjam batériu a vždy deťom niečo prinesie, susedom, ktorí nám darovali posteľ, ďalším, ktorí nám na dva dni dali elektriku k prácam. Ceníme si to,“ hovoria pokorne manželia.
Napriek pomoci sa ich ťažká situácia nemení. Podarilo sa im provizórne zakryť strechu, ostatné práce stoja. Omietky sú opadané, v strope je diera, povala je otvorená.
„Chýba nám spomínaná elektrina, ale aj stavebný materiál. Dosky, hranoly, tehly, štrk, vápno a v neposlednom rade financie a práca. Uvítame každý dar a pomoc,“ hovorí Július.
Na Vianoce túžia byť znova vo svojom
Rodina sa obáva najmä toho, že dom neopravia do zimy. „Nevieme, čo s nami bude cez zimu. Do tejto chyže sa nedá zapojiť ani krb. Drevo tiež nemáme, všetko to málo, čo dostávame, dávame na stravu a do opráv,“ hovorí Mária.
Ich najväčším prianím je, aby Vianoce strávili všetci spolu v teple, vo svojom. „Obraciame sa na všetkých dobrých ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť. Nechceme, aby deti takto žili.“
Ak viete rodine akokoľvek pomôcť, kontaktujte našu redakciu.
FOTO: AUTOR
