LUČENEC. Film o raperovi Rytmusovi vznikal osem rokov. Režisérom Sídliskového sna je Lučenčan Miro Drobný. Nápad natočiť film o Patrikovi prišiel spontánne. Miro potreboval dabing k rozprávke Ovce.sk v rómštine. Poprosil preto Patrika, či mu v tomto smere nepomôže. Vtedy vyšlo najavo, že Rytmus vlastne rómsky jazyk neovláda. Mira napadlo, že sfilmovaný príbeh o ňom by mohol byť zaujímavý. Dokumentárny film sa na plátna kín dostane 20. augusta. Miro Drobný prijal naše pozvanie a čo–to zo zákulisia natáčania filmu priblížil.
Nemám celkom presné informácie, ale pravdepodobne ste prvý Lučenčan, ktorého film ide do veľkej česko – slovenskej kinodistribúcie. Čo vy na to?
No to ste ma zaskočili, to neviem ani ja. Poznám niekoľko šikovných filmárov v Lučenci a okolí a majú za sebou aj niekoľko filmov, ale asi veľa filmov, ktoré skončili na filmovom plátne, nie je. Možno som prvý.
Keď ste ešte pôsobili v Lučenci, viem o vás, že ste sa venovali fotografii a písaniu. Ako ste sa odtiaľ dostali k filmu a réžii?
Na začiatku bola naozaj fotografia a prvé fotografie vznikali práve v Lučenci a okolí. Dodnes mám plný harddisk fotiek Lučenca z toho obdobia spred 10 – 15 rokov. Bolo to zaujímavé a venoval som sa tomu naozaj vážne. Písal som aj príbehy, ktoré sa skrývali za tými fotkami, zisťoval historické súvislosti a podobne. Ale postupom času ma to prestalo baviť. Pohyblivý obrázok má väčšiu emóciu ako fotografia. Po niekoľkých rokoch som teda odložil fotoaparát na poličku a zobral do ruky kameru.
Aké boli vaše filmy?
Prvé filmy vznikali tiež v Lučenci. Prvú premiéru filmu som mal v Redute. Bol to film Nepoznané Slovensko, krátky 5–minútový dokument, ktorý si dodnes môžete pozrieť na youtube pod názvom Unknown Slovakia. Točil som to v okolí Lučenca aj v samotnom Lučenci – točili sme napríklad výrobu zmrzliny na Železničnej ulici. V okolí sa nakrúcali ľudia, ktorí zaujali hlavne svojím remeselným umením. Bol to film, kde hlavnú postavu hrala ľudská šikovnosť. Chcel som tým ukázať, že sú aj rôzne nepoznané a nespoznané kúty Slovenska, ako je aj ten náš v Lučenci.
Potom bolo pár menších filmov, ako sme hľadali poklady pod Kubínyiho námestím, ako sme sa dostali až ku kohútovi na Kalvínskom kostole alebo ako sme mapovali 2. svetovú vojnu v okolí Lučenca. V Turíčkach sme našli niekoľko pozostatkov padlých nemeckých vojakov v horách. Z každej tejto výpravy vznikol krátky filmík.
Ak tomu dobre rozumiem, je to váš prvý celovečerný film?
Áno, je to môj filmový debut a som veľmi rád, že sa podarilo, že sa film uvedie naraz v dvoch krajinách. Dvadsiateho augusta to uvidia moja rodinka, susedia, spolužiaci a rodáci v Lučenci, ale tak isto sa tento film premieta aj v každom slovenskom a českom meste. A dúfam, že tá základná myšlienka filmu je tak univerzálna, že osloví každého, Slováka či Čecha, aj toho, kto nepočúva Rytmusa.
Takže tento film je o Rytmusovi?
Aj keď názov prezrádza, že je to Rytmusov sídliskový sen, nie je to celkom pravda. Tento film je o každej slovenskej alebo českej rodine, v ktorej sa musí používať slovo vlastný, nevlastný či biologický. Kde osudy rodiny zamiešali rozvody, odchody či stretnutia. Preto si myslím, že by si tento film mohlo pozrieť aj veľa Lučenčanov, aby sa trochu nad svojimi životmi zamysleli.
V Lučenci ste boli osem rokov poslancom. Myslíte si, že táto skúsenosť vám pomohla aj pri vzniku tohto filmu?
Tak ako som bol osem rokov poslancom v mestskom zastupiteľstve v Lučenci, tak som osem rokov natáčal aj fim. Keď mám povedať pravdu, áno, to prekonávanie prekážok v mestskom parlamente mi určite dodalo síl prekonávať prekážky pri dokončovaní filmu. Pamätám si, že po skončení rokovaní som sadal do auta a vyrážal na natáčanie filmu.
Ako to teraz vyzerá s filmom? Sú tri týždne do premiéry, na čom teraz pracujete?
Film je už hotový, dolaďujeme posledné maličkosti ako zvuk, aby Rytmusove pesničky zneli výborne. Dokončuje sa obraz, aby mal správnu farbu a spolu s kolegyňami a s vami, Novohradskými novinami, sa snažíme o filme trochu rozprávať, aby sme prekonali jednu obrovskú prekážku, ktorú s týmto filmom máme, a to je jeho samotný hrdina, Rytmus.
V čom je prekážka?
Rytmus vyvoláva u ľudí, ktorí ho nepoznajú negatívne emócie. Je Poloróm, ktorý vie iba hrešiť. Toto si o ňom myslí polovica ľudí na Slovensku a toto je aj hlavnou prekážkou, že ľudia do kina nakoniec nemusia prísť. Ale chcel by som vás ubezpečiť, že tento film nie je len o samotnom Rytmusovi, ale je o bežnej rodine žijúcej na Slovensku. A keď tomu neveríte, tak za pár eur navštívte kino v Lučenci a presvedčte sa, či klamem alebo je to pravda.
Prezradíte nejaké pikošky z filmu?
Áno, budem veľmi rád, keď vám 20. augusta poskytnem rozhovor, v ktorom Lučenčancom poviem to, čo nikto iný nebude vedieť. Plánujem na premiéru prísť aj osobne.
