Zavraždili ju?

LUČENEC. Medzi menami nezvestných, ktorí odišli z domu náhle, bez rozlúčky a vysvetlenia, je aj Jolana Obrtancová z Lučenca. Polícia ju hľadá už vyše dvoch rokov. Zúfalí príbuzní stále nevedia, čo sa s dôchodkyňou stalo.

„Neviete si predstaviť, čo človek prežíva, keď sa mu stratí najbližší človek. Moja mama jednoducho odišla z bytu a nikto nevie kam,“ hovorí Mária Fízeľová, dcéra nezvestnej.

Dodá, že ťažko povedať, ktoré chvíle sú najťažšie. Či tie, keď sa strhávate pri každom zazvonení telefónu, či vám mama zavolá, alebo tie, keď si po roku začnete uvedomovať, že už zrejme nežije. „Prehľadali sme celé mesto i okolité dediny, prečesali, čo sa dalo. Už neviem, kam ísť a na koho sa obrátiť. Polícia nemá žiadnu stopu,“ hovorí Mária.

Ľudia ju mali radi

Podľa susedov sa pani Jolana len málokedy vzdialila od bytovky, v ktorej bývala. Na Erenburgovej ulici, kde žila v byte so synom, ju poznal takmer každý.

„Bola to milá žena. Zvykla sa poprechádzať po ulici, susedov vždy úctivo pozdravila. Je mi jej úprimne ľúto,“ hovorí Štefan Koprda.

Podobný názor má na starú dámu aj pani Beáta. „Vždy umyla schody. Bola to taká dobrá žena, nemala takto dopadnúť.“

Stará pani odišla z domu 8. mája 2013 okolo šiestej večer. „Môj brat hovoril, že prišla za ním do izby, kde pozeral televízor. Poprosila ho, aby jej zapol zips. Povedala mu, že ide na prechádzku. Odvtedy nevieme, čo je s ňou.“

Mala ťažký život

Tri mesiace nemohla Mária spávať. Každý večer dlho do noci sedela v kuchyni pri sviečke, plakala a modlila sa, aby sa jej mama našla.

„Vychovala tri deti. Sama. Pred piatimi rokmi zomrel môj brat. Bol kamionista, dostal infarkt a naposledy vydýchol v Holandsku. Mamička sa s tým ťažko vyrovnávala. Často chodila na cintorín.“

Navštívili jasnovidcov

Pani Jolana bola psychiatrický pacient, mala schizofréniu, no jej stav bol stabilizovaný. Jej rodina navštívila viacerých jasnovidcov i veštice.

„Každý nám vravel niečo iné, no v podstate sa zhodli v tom, že už nežije. Jeden pán nám povedal, že jej telo je niekde pod stavebným odpadom,“ hovorí Mária.

Jej mama by 22. júla oslávila osemdesiat rokov. Rada by jej vystrojila pohreb a zapálila sviečky. „Najťažšia je tá bezmocnosť a nevedomosť. Stále musím myslieť na to, či netrpela, či jej niekto ublížil alebo niekam spadla. Dokonca občas živím v sebe nádej, že je stále medzi živými.“

Nešťastná rodina prosí náhodných svedkov, ktorí Jolanu Obrtancovú videli v inkriminovanom čase, aby im to oznámili.