Pamätníci dodnes spomínajú na nedeľu 29. augusta 1976, keď sa krojovaný sprievod vychádzajúci zo Zuberca uberal na lúku v Brestovej, kde sa na zapožičanom pódiu konali I. Podroháčske folklórne slávnosti.
ZUBEREC. Na jednej strane nositelia starých tradícií, na strane druhej tisícky divákov, ktorí sa zaujímajú o bohatstvo rodov, obcí, národa – to je obraz, aký sa už štyri desaťročia odohráva na poľane Brestová neďaleko Múzea oravskej dediny pod Roháčmi.
Z obyčajného regionálneho festivalu sa stalo podujatie medzinárodné. Kým kedysi tu všetci vzdávali hold Slovenskému národnému povstaniu, ktorému boli Podroháčske folklórne slávnosti až do roku 1990 venované, dnes vzdávajú hold kultúrnemu dedičstvu, zápasu o jeho zachovanie.
Takto to celé začalo
V roku 1976, z podnetu vtedajšieho odboru kultúry Okresného národného výboru, Okresného osvetového strediska v Dolnom Kubíne a za podpory samotných Zuberčanov, sa zrodila myšlienka každoročne zorganizovať festival venovaný spomienke na Slovenské národné povstanie.
Privítanka kedysi, rok 1979. Foto: archív obce Zuberec
Autorom programu bol nadšenec folklóru Jozef Tholt, vtedajší vedúci kancelárie riaditeľa TESLA Orava v Nižnej. Program nazvaný Prehliadka súborov vytvorili detské folklórne skupiny z Rabče a Dlhej nad Oravou a folklórne skupiny dospelých z Hladovky, Chlebníc, Oravskej Polhory a Nižnej.
Kým prvý ročník bol programovo skromný, už od druhého sa zvýšil počet účinkujúcich i úroveň programov. Po vzore už vtedy úspešných festivalov v Detve a Východnej a rozsiahlom prieskume ľudovej kultúry Oravy v rokoch 1976 a 1977 položili organizátori základ programovej štruktúry festivalu.
Účinkovali obyčajní ľudia
Najmä zásluhou Viliama J. Grusku sa už v roku 1977 na folklórnej scéne objavili akoby zabudnutí dedinskí muzikanti, speváci, tanečníci. Jeho neúnavná hľadačská práca na Orave vyvrcholila na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve a následne aj na II. Podroháčskych folklórnych slávnostiach.
Nosným programom sa stala jeho scénická freska s názvom Orava I. Vystúpili v nej skupiny z Babína, Dlhej nad Oravou, Bobrova, Habovky, Hladovky, Hruštína, Chlebníc, Malatinej, Novote, Oravskej Lesnej, Oravskej Polhory, Oravského Veselého, Rabčíc, Sihelného, Vasiľova, Zázrivej, Zuberca, Žaškova, Zákamenného. Scenár mal 140 strán, program trval celé dve hodiny.
Zázrivčania sa jednajú o kravu, rok 1977. Foto: archív obce Zuberec
Priniesol na javisko atmosféru bežného života povýšeného však na umenie.
Účinkujúci boli obyčajní ľudia, ktorí poznali hrable, kosu, sekeru, vedeli, ako sa pradie, tká, ako to býva v lete pri senách, na svadbe, krstinách, na Vianoce v rodine, pri odchode regrútov. Práve toto ich poznanie využívala koncepcia programu.
Druhý ročník festivalu sa už konal na novom amfiteátri, ktorý postavili habovskí a zuberskí tesári.
Od prvého ročníka až doteraz majú v programovej štruktúre festivalu stále miesto vystúpenia detských folklórnych súborov a dedinských folklórnych skupín. Program folklórnych skupín z Oravy bol a je zostavovaný ako mozaika výstupov osobitých, výnimočných interpretov – spevákov, hudobníkov, tanečníkov s piesňami, hudbou a tancami, ktoré svojimi umeleckými a obsahovými kvalitami patria k najhodnotnejším prejavom ľudového umenia Oravy.
Sväté omše v programe
Až do roku 1991 sa slávnosti konali v druhej polovici alebo až koncom augusta, ako súčasť osláv SNP. V roku 1989 sa v dramaturgii festivalu poslednýkrát objavil program Vence vďaky spojený s kladením vencov a kytíc na partizánskom cintoríne v Látanej doline.
Svätá omša, ako súčasť programu slávností, sa prvý raz konala v roku 1991. V roku 1992 bol oltár priamo na amfiteátri, v ďalších ročníkoch v Múzeu oravskej dediny pred dreveným kostolíkom sv. Alžbety Uhorskej z 15. storočia.
Nielen spevom a tancom žili ľudia, rok 1980, priblíženie tradícií. Foto: archív obce Zuberec
V roku 1992 sa slávnosti prvýkrát konali celý prvý augustový víkend. Termín v čase vrcholu turistickej sezóny je vo festivalovom kalendári dodnes.
Pod Roháče prišiel svet
Podroháčske folklórne slávnosti podnietili vznik nových folklórnych skupín a detských súborov v oravských obciach.
Počas 40 rokov konania slávností sa na javisku amfiteátra v Brestovej predstavili mnohé slovenské folklórne kolektívy, tie najlepšie nevynímajúc.
Po roku 1989 už pravidelne vystupujú aj zahraniční účinkujúci. Okrem folkloristov zo susedeného Poľska, Česka a Maďarska sa divákom predstavili súbory z Belgicka, Rakúska, Chorvátska, Bulharska, Izraela, Turecka, Talianska, Francúzska, Lotyšska, Litvy, USA, Mexika, Ukrajiny, Ruska, Gruzínska.
Súčasťou slávností všetkých doterajších ročníkov sú aj programy v Múzeu oravskej dediny. Amfiteáter na poľane v Brestovej ako miesto konania slávností a blízkosť Múzea oravskej dediny spolu vytvárajú dokonalú symbiózu pre jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí na Orave.
Pod Roháčmi poodhalia korene slovenskej kultúryČítajte
Festival trvá tri dni
Programová štruktúra ostatných ročníkov Podroháčskych folklórnych slávností sa ustálila, podujatie je trojdňové.
V piatok, prvý deň slávností, sa začína v Oravskom Bielom Potoku. Spravidla sa tu predstavia domáce folklórne kolektívy a zahraniční hostia. V tom istom čase sa v kultúrnom dome v Zuberci koná jeden z najpopulárnejších programov posledných rokov – Tanečná škola. V obidvoch dedinách sú večer aj ľudové veselice.
V sobotu sa celé dianie prenesie do Múzea oravskej dediny a na amfiteáter v Brestovej. Začína sa otvorením výstav a následne programom predstavujúcim fragmenty z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Každý rok sú zamerané na inú tému z ľudovej kultúry Oravy a jej tradíci, napríklad ľudový odev a jeho doplnky z rôznych oblastí Oravy, roľnícke práce, spracovanie ľanu, výroba plátna, súkna, pastierstvo, remeslá ale aj zvyky a obyčaje.
Potom sa na zvonici rozozvučia zvony a krojovaný sprievod zúčastnených súborov sa spievajúc vydá z Múzea oravskej dediny smerom k amfiteátru. Program otvára Podroháčska folklórna skupina zo Zuberca, nasledujú programy hosťujúcich súborov a skupín. Až do polnoci pri kolibe v Brestovej vyhrávajú ľudové hudby.
Folklórna nedeľa pod Roháčmi začína sviatočnou furmankou. Sprievod vyzdobených vozov s muzikantmi a spevákmi folklórnych skupín je neodmysliteľnou tradíciou už od prvých ročníkov slávností.
Nedeľný program opäť otvárajú folkloristi zo Zuberca vystupujúci z vozov furmanky, ktorá slávnostne prejde popred javisko amfiteátra. Po nich nasledujú vystúpenia detských súborov a folklórnych skupín Oravy. V záverečných popoludňajších programoch účinkujú hosťujúce súbory zo Slovenska a zahraničia.
Počas všetkých troch dní slávností sa v Múzeu oravskej dediny koná Tradičný oravský jarmok. Na jarmoku sa pravidelne zúčastňujú viac ako štyri desiatky remeselníkov z rôznych regiónov Slovenska.
Viacjazyčné bulletiny
V prípade nepriaznivého počasia sa program presúva do kultúrnych domov okolitých dedín. Práve počasie je nevyspytateľným činiteľom ovplyvňujúcim nielen program, ale do značnej miery aj účasť divákov. Už od prvého ročníka sa k Podroháčskym folklórnym slávnostiam vydáva programový bulletin, v posledných rokoch je v ňom uverejňovaný program vo viacerých jazykových mutáciách.
Ostatné roky sa slávností zúčastňuje viac ako desaťtisíc divákov, počet účinkujúcich presahuje tisícku.
Zdroj: Monografia obce Zuberec, Cecília Matysová
Pod Roháčmi poodhalia korene slovenskej kultúryČítajte
Autor: Cecília Matysová
