LOVINKA. Z mesta sa presťahovali na vidiek. Nie preto, aby žili jednoduchšie. Nehľadali tu ani opradené romantické mýty z komerčných filmov. Jednoducho to tak cítili, že chcú žiť na Lovinke. V bývalom rekreačnom areáli sklárskej fabriky. Pod Striebornou, kde archeológovia odkryli najväčšie pohrebisko kyjatickej kultúry.
Miesto prešpikované históriou učarovalo manželom Hegyiovcom až po určitej dobe. Keď ho kupovali, tak ešte netušili, že tu raz budú bývať a spolu s priateľmi budovať zaujímavý projekt. „Lovinka bola pre našu rodinu zo začiatku len dobrá investícia. Volanie srdca a túžba po zmene zabehnutého života prišli až neskôr,“ vysvetľuje Peter Hegyi.
Túžba po slobode bola silná, nevzdali to
Presťahovali sa sem v lete 2012. Prišli na prázdniny a už sa viac do Nitry nevrátili. Prvá zima bola krutá. Mali čo robiť, aby vyhriali nezateplenú chatu. Aj pre tri deti to bola veľká zmena. Túžba po slobode a vnímavejšom spôsobe života však bola silnejšia. „Veľkú podporu sme mali u priateľa Leriho, ktorý je duchovne založený,“ hovorí Peter.
Časom začali sny manželského páru naberať stále konkrétnejšie kontúry. Chatku si postupne prispôsobili na bývanie, deti Lea, Peťko a Filip si zvykli na nových spolužiakov v škole v Cinobani i sneh sa odpratával ľahšie. Samko, ktorý má dva roky, to mal z ich rodiny najľahšie.
Nič nemusel meniť. Narodil sa na Lovinke. Ráno, keď vstane, nemusí ísť do škôlky. Keď sa nadýchne, dýcha čistý vzduch.
Ľudia si robia falošné ilúzie, myslia nesprávne
Dnes je z Lovinky meditačné centrum. „Založili sme občianske združenie, organizujeme rôzne semináre. Máme tu jogu, rôzne meditácie či prednášky o prírodnom staviteľstve,“ hovorí Peter.
Cestu k nim si nachádzajú rôzni ľudia. Väčšina z nich si uvedomuje, že predpokladom zdravia je duševný pokoj a harmónia. Že náš citový život sa nezosúladí nikdy, pokiaľ budeme nesprávne myslieť.
„No človek je už raz taký. Radšej bude lietať do vesmíru, spájať moria, akoby spomalil tempo a zamyslel sa nad podstatou života. Robí si falošné ilúzie a bojí sa ísť za svo-jimi snami,“ myslí si Peter.
Nebál sa ísť vlastnou cestou, vybočil z davu
Na Lovinke žije aj Roman Kupec. Prišiel sem v januári minulého roku. Predtým žil v Lupoči v dome zo slamy a hliny, ktorý si sám postavil. Rád miesi kváskový chlieb. Hovorí, že je zdravší ako ten, čo kupujeme v obchode.
„Lovinka je miesto, ktoré ma napĺňa,“ tvrdí Roman.
Niektoré chaty už nesú jeho rukopis, majú hlinené omietky a pred chladom ich chráni slama. Roman cítil, že má na tomto svete určité poslanie. Nejaký duševný dar či úlohu. Nebál sa vystúpiť z davu a ísť svojou cestou.
„Veľa ľudí si intuitívne uvedomuje, že má takéto poslanie. No boja sa opustiť prácu, za ktorú dostávajú peniaze a ktorá im prináša sociálnu istotu. Potom sa cítia nenaplnení a fyzicky i duševne chradnú. To preto, lebo sa vzdali toho, čo bolo pre nich určené. Prispôsobili sa dobe, svetu a ten ich úplne pohltil.“
Otvorená a čistá myseľ dokáže zázraky
Súčasťou Lovinky sa stal i Matej Jurenka, učiteľ jogy. Sedem rokov žil v Číne, dva v Indii. Miesto pod Striebornou jeho životnému štýlu vyhovuje. Neďaleko Lovinky si kúpil chatu. Výučbou jogy učí ľudí otvárať srdcia a napĺňať dušu.
„Matej je skvelý človek,“ hovorí Peter. Pripúšťa, že život na samote nie je jednoduchý. Človek sa tu vraj „šúpe“ ako cibuľa. Zbavuje sa zlozvykov, dogiem, peniaze prestávajú byť dôležité.
„Tu sme spolu s manželkou zistili, že všetko sa dá zmeniť. No len vtedy, keď si človek uvedomí vlastnú jedinečnosť a nechá svoju myseľ otvorenú a čistú,“ hovorí Peter.
Lovinka je miesto, kde ste vítaní
Lovinka je miesto obklopené prírodou. Neruší vás tu hluk áut, dá sa tu oddýchnuť, vypiť si bylinkový čaj s medom, naučiť sa meditovať.
Ľudia, ktorí tu žijú, sa snažia tým zvonku, ktorí prídu z uponáhľaného sveta, pomôcť na ich ceste k vnútornej transformácii k lepšiemu. Dozviete sa tu aj to, že vnútorný pokoj dosiahnete len vtedy, ak si vyliečite svoje myšlienky.
„Docielite to vtedy, ak v sebe objavíte, čo vás robí lepším, čo vás posúva dopredu,“ dodá Peter.
