LUČENEC. Lučenčan Richard Straka zbiera podpisy už takmer tridsať rokov. „Ako stredoškolák som chodil na rôzne besedy s osobnosťami. Tam sa moja vášeň začala,“ hovorí Richard.
Hoci odvtedy nazbieral autogramy od viac ako tritisíc osobností, na svoj prvý nikdy nezabudne. „Bolo to v roku 1987 v Banskej Bystrici, kde som chodil do školy. Vtedy známy atlét Jozef Pribilinec, neskôr olympijský víťaz, mi venoval prvý podpis do mojej zbierky.“
Zameriava sa na šport
Jeho zbierka obsahuje podpisy ľudí z rôznych oblastí. Nájdete ich na športových kartičkách, výkresoch, plagátoch, platniach či knihách.
„Zameriavam sa najmä na šport, keďže som veľký športový fanúšik. Tvorí asi dve tretiny mojej zbierky. Mám aj mnoho podpisov od hercov, spevákov, spisovateľov a politikov.“
V jeho zbierke sú podpisy Billa Gatesa, Sophie Loren, Luciana Pavarottiho i Stinga.
Na získavanie podpisov má rôzne metódy. „Väčšinou ich dostanem na športových podujatiach, koncertoch, divadelných predstaveniach či organizovaných autogramiádach. Na ulici ich neoslovujem, to mi je nepríjemné.“
Richard je v kontakte s ostatnými zberateľmi a navzájom si posúvajú informácie, kde a kedy sa dá určitá osoba zastihnúť. „Vedia, kde sa osobnosť ubytovala a poznajú aj iné východy, pri ktorých ju vieme zastihnúť. Takto si posúvame informácie a pomáhame si.“
Ďalším spôsobom, ako sa ku svojim pokladom Richard dostane, je prostredníctvom poš-ty. Pošle list so žiadosťou a čaká na odpoveď. Niekedy aj roky. „Najdlhšie som čakal šesť a pol roka na podpis hokejistu Regie Leacha.“
Dlho sa načakal aj na odpoveď od nášho hokejistu Jozefa Golonku. „Zaslal mi ho po štyroch rokoch. Za ten čas som ho osobne stretol dvakrát a získal od neho aj dva podpisy,“ usmieva sa. Od roku 1996 si zaznamenáva každý list, ktorý zaslal. Doteraz ich rozoslal tritisíc.
Za niektoré musí zaplatiť
Jeho koníček je finančne náročný. „Niektoré osobnosti, najmä z Ameriky, pýtajú za svoje podpisy peniaze. Pohybuje sa to od 5 do 20 dolárov. Sú však určené na charitu, takže vlastne prispievam k dobrej veci a mám za to aj podpis.“
Richard spomína aj na úsmevné príhody, ktoré sa mu pri zbieraní prihodili. Hovorí, že je slušné posielať buď okolkované obálky alebo dvojdolárovku za náklady na odoslanie podpisu.
„Niektoré osobnosti mi tú dvojdolárovku poslali naspäť podpísanú. Taký Donald Trump to robí bežne. Asi tie dva doláre naozaj nepotrebuje,“ smeje sa Richard.
Futbalista Laco Petráš sa zas po zápase tváril, že si ho Richard zmýlil. „Snažil sa ma presvedčiť, že on nie je Petráš. Na tretíkrát sa už priznal a podpísal sa.“
Aj keď na svoju vášeň vynakladá nemalé peniaze, nehľadí na to. „Tie podpisy majú svoju hodnotu. Nerátam to v peniazoch.“
Každý podpis je jedinečný
Vzácne sú pre neho všetky, no niektoré mu k srdcu prirástli o niečo viac. Spomenie podpis legendárneho Jozefa Kronera, diktátora Augusta Pinocheta či Matky Terezy. „Napísal som jej list do Indie. Na moju veľkú radosť mi do mesiaca zaslala odpoveď. Zhodou okolností o mesiac neskôr umrela.“
Rád spomína aj na januárové stretnutie s Milanom Lasicom. „Podpísal mi knihu. Bol veľmi milý, oceňujem jeho ľudský prístup.“
Hoci si vedie zoznam, niekedy sa mu stane, že získa podpis a zistí, že od toho človeka vlastní autogram pätnásť rokov. „Darmo, je toho veľa, aj keď za najväčším slovenským zberateľom stále zaostávam asi o 33-tisíc podpisov,“ smeje sa Richard. Podotkne, že on zbiera len podpisy ľudí, ktorí ho nejako oslovili. Nezáleží mu na kvantite, ale kvalite. Neuznáva ani obchodovanie s podpismi. „Nepáči sa mi to. Napríklad keď umrela Iveta Bartošová, hneď na druhý deň sa začali sypať ponuky s jej podpismi. Samozrejme, za vyššiu cenu ako predtým. Veľa osobností to aj odrádza od podpisovania, keď vidia, ako sa s nimi obchoduje.“
Na otázku, či si myslí, že so zbieraním niekedy prestane, odpovedá jednoznačne: „Určite nie. Ako dieťa som zbieral známky i pohľadnice, no nenašiel som sa v tom. Toto je zaujímavejšie. Človek spozná mnoho ľudí a dozvie sa veľa nových vecí.“
Cení si najmä to, že každý podpis je svojim spôsobom nenahraditeľný. „Každý je jedinečný. Nikto sa totiž nedokáže podpísať dvakrát úplne rovnako. Všetky moje podpisy sú vlastne jediné svojho druhu.“
Výstavu jeho zbierky podpisov si môžete pozrieť v Novohradskej knižnici v Lučenci do konca augusta.
