FIĽAKOVO. Mesto Fiľakovo sa na tri dni stalo centrom programu Európa pre občanov. Osemdesiatčlenná medzinárodná delegácia spoznávala kultúrno-historické dedičstvo regiónu, zvyky miestnych a diskutovala o možnostiach riešenia rómskej problematiky na miestnej úrovni.
Projekt spája štyri európske krajiny
Samospráva v spolupráci s miestnym občianskym združením INFO ROM prevzala v dňoch 12. až 14. augusta záštitu a zároveň hostiteľskú úlohu nad spoločným programom, ktorý pozostával z medzinárodného festivalu a konferencie.
Projekt spája štyri európske krajiny s rozličnými kultúrami a identitami, pričom do partnerskej iniciatívy sa okrem hostiteľského mesta zapojili samosprávy a občianske združenia z miest Nagyecsed v Maďarsku, Zamość v Poľsku, ako aj Oraviţa a Reşiţa v Rumunsku.
Účastníci programu v priebehu troch mesiacov navštívia všetky uvedené lokality, kde sa do miestneho programu projektu aj aktívne zapoja.
Pozitívny príklad z Maďarska
Na medzinárodnej konferencii, ktorá bola súčasťou programu, prednášajúci oboznámili účastníkov s príkladmi dobrej praxe v iných krajinách, pomocou ktorých sa môže zlepšiť postoj k menšinám.
„V našom meste žije podľa posledných zistení približne 32 percent Rómov, pričom nezamestnanosť je 20-percentná. Sú to väčšinou usadlí Rómovia a niekoľko olaských Rómov z rodu Lovárov,“ povedal Attila Agócs, primátor Fiľakova.
Ako pozitívny príklad a možné východisko z tejto situácie uviedol riešenie, ktoré zaviedli v maďarskom meste Bátonyterenye, partnerskom meste Fiľakova.
„V našom družobnom meste prebehla reforma aktivačných prác. Nedotujú už len zametanie ulíc, čo je neproduktívna práca. Za pomoci aktivačných pracovníkov vysadili rýchlorastúce dreviny i ovocné sady, založili mestské podniky na výrobu syrov, cestovín a iných produktov. Jediné naše východisko vidím v napredovaní týmto smerom,“ povedal Agócs. Dnes je v meste na aktivačných prácach zamestnaných 400 ľudí, ktorí udržujú čistotu mesta.
Financie neboli využité efektívne
Na konferencii sa zúčastnil aj Peter Pollák, splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Predniesol plány vlády na riešenie rómskej otázky v programovacom období 2014 – 2020.
„V minulosti sa minuli obrovské peniaze na riešenie tejto problematiky, tie však neboli využité efektívne. Dostali sme sa do takmer neriešiteľnej situácie,“ povedal Pollák.
Za posledné roky podľa neho došlo k výrazným pozitívnym zmenám. Za najväčší problém pokladá vzdelanie rómskej menšiny.
„V osadách i mimo nich nájdete málo stredoškolsky vzdelaných Rómov. Už po nástupe do základnej školy majú problém, pretože často nerozumejú štátnemu jazyku, iba svojmu materinskému. Dostali sa tak do špeciálnych škôl, čím sa výrazne znížili ich možnosti na uplatnenie sa v bežnom živote,“ uviedol Pollák.
Tento problém sa v posledných rokoch začal riešiť, takmer tritisíc detí v rámci eurofondov začalo chodiť do materskej školy a v takmer sto lokalitách presunuli deti zo špeciálnych škôl späť do základných. Tím školy posilnili o rómskych asistentov, psychológov a odborníkov.
„Na ďalšie programovacie obdobie máme konkrétne plány na pokračovanie reforiem. Na tento účel sme dostali balík peňazí vo výške 380 miliónov eur. Tie využijeme na ďalšie budovanie komunitných centier, podporu výstavby sociálnych podnikov, program svojpomocnej výstavby bytov pre Rómov, materské školy, terénnych sociálnych pracovníkov a iných odborníkov,“ dodal Pollák.
Zamestnanie našli v sociálnom podniku
Svoje skúsenosti prezentovali aj hostia z ostatných krajín. Kovács Lajos, primátor mesta Nagyecsed, vyzdvihol fungovanie produktívnych verejnoprospešných aktivít v ich regióne.
„Všetky krajiny bojujeme s rovnakým problémom. Je to problém chudoby, v ktorej z veľkej časti žije rómska komunita. Upratovaním sa z nej nedostanú, preto sme hľadali iné riešenia, ktoré sa v praxi ukázali ako efektívne,“ povedal Kovács.
V Nagyecsede zamestnali v sociálnych podnikoch približne 610 ľudí. „Pracujú v našich podnikoch na pestovanie uhoriek a inej zeleniny a v podniku na výrobu obrubníkov a kamennej dlažby,“ vymenoval Kovács.
Rómska otázka je spolitizovaná
Sociológ Ábel Ravasz vo svojej prednáške predstavil prácu a dobrovoľnícke aktivity združenia PURT, ktorej je predsedom. Zastupuje záujmy maďarsky hovoriacich Rómov žijúcich na Gemeri a v Novohrade.
„Rómska otázka je, žiaľ, veľmi spolitizovaná a vytvára priestor i pre korupciu. Napriek tomu tu nastali mnohé zmeny, ako je desegregácia Rómov či vytváranie akejsi rómskej elity, teda vzdelaných Rómov.“ Združenie za dva a pol roka svojho fungovania vytvorila dvesto projektov v päťdesiatich obciach.
„Našou filozofiou je, že v spolupráci spočíva moc. Nechceme vytvárať hierarchie ani zbytočnú byrokraciu. Spolupracujeme s aktivistami v rôznych lokalitách a riešime lokálne problémy,“ vysvetlil na prednáške Ravasz.
Mnohé projekty sú zamerané na skrášľovanie dedín za pomoci Rómov, športové turnaje a kultúrne projekty, ktoré majú vytvoriť väčšiu súdržnosť a spoluprácu medzi Rómami v regióne.
„Robíme malé kroky, riešime malé úlohy, ktoré však majú veľký význam. Konkrétne problémy na lokálnej úrovni vieme riešiť rýchlo a efektívne,“ dodal Ravasz.
