LUČENEC. V našej krajine kraľuje medzi dorasteneckými džudistami v hmotnosti do 90 kg. K juniorom prejde až budúci rok, no už si medzi nimi stihol ukoristiť majstrovský titul. Je členom slovenského reprezentačného tímu. Predstavil sa na béčkových aj áčkových Európskych pohároch. No a čo je najdôležitejšie, je historicky prvým odchovancom lučeneckého Junioru, ktorý zasiahol do bojov na mládežníckej olympiáde (EYOF), ktorej dejiskom bola na prelome júla a augusta gruzínska metropola. V Tbilisi bol súčasťou najlepšieho päťlístka mladého džudistického tímu našej krajiny. Sedemnásťročný Lukáš Kurák, študent Gymnázia B. S. Timravy v Lučenci, obsadil na tomto prestížnom turnaji vynikajúcu 9. priečku. Tvrdí, že to mohlo byť aj lepšie, nebyť zbabraného stretnutia so Španielom.
Zdroj foto: Slovak Olympic Team
Lukáš Kurák, zverenec Michala Bokora, jedného z najúspešnejších slovenských trénerov, sa džudu venuje od svojich deviatich rokov. V čase, keď sa s týmto športom ešte len zoznamoval v prípravke Junioru, ho trénersky viedol Dušan Spurný. Po roku však prešiel pod taktovku M. Bokora.
„Do Junioru ma po prvýkrát priviedol otec s tým, že by som sa mohol venovať džudu. Džudo sa mi vždy páčilo a tak som to skúsil. Po pravde, spočiatku som sa cítil „drevený“ a netušil som, akým smerom sa v tomto športe budem uberať,“ spomína šampión.
Okúsil trpkosť prehier, prišli prvé klubové a neskôr i národné úspechy. Ako dorastenec sa začal presadzovať aj na medzinárodnom fóre, skvelé výsledky mu otvorili bránu do reprezentácie.
„Pôsobiť v radoch reprezentačných zložiek, predstaviť sa na prestížnych medzinárodných turnajoch, to všetko je naozaj skvelé a veľmi motivujúce. Neznamená to však, že turnaje v rámci klubov a našej krajiny považujem za menejcenné. Práve naopak. Vždy sa snažím čo najlepšie reprezentovať klub, Lučenec, región a tiež krajinu. Je jedno o akú súťaž ide,“ pripomenul gymnazista, ktorý by sa v budúcnosti rád stal stomatológom.
Nemá problémy bojovať v postoji alebo na zemi, s vyššími či nižšími protivníkmi, statočne sa popasuje aj so staršími, ťažšími a skúsenejšími pretekármi. Napokon, je aj členom extraligového tímu mužov lučeneckého Junioru. „ V prípade mužov to beriem ako cennú skúsenosť. Tu môžem len prekvapiť,“ podotkol Lukáš a vyzdvihol skvelú spoluprácu s trénerom Bokorom. „Je to vynikajúci tréner. Keď treba, vie byť poriadne prísny. Na druhej strane s ním zažijeme aj zábavné chvíle. Som veľmi rád, že mám takého kouča.“
V minulosti si miestenku na EYOF vybojoval aj Lukášov oddielový kolega Dominik Rovný. Škrt cez rozpočet mu však spravili zdravotné problémy a tak na prestížne podujatie napokon nevycestoval. V prípade L. Kuráka to bolo inak. Nominoval sa a 25. júla, spolu s reprezentačným tímom, odletel z viedenského letiska do Tbilisi. S džudistami Martinom Mokošom, Michalom Šmídom, Miroslavom Kopišom, Dominikou Kincelovou a pretekármi v iných športoch si atmosféru mládežníckej olympiády v Gruzínsku vychutnával 6 dní. Viedol a koučoval ich reprezentačný tréner Jozef Krnáč.
Na 13. ročníku EYOF zastupovalo 50 krajín až 2334 pretekárov. Spomedzi slovenskými džudistami sa najlepšie darilo Miroslavovi Kopišovi, ktorého ovenčili striebrom a Dominike Kincelovej, ktorá dosiahla bronz. No a nebyť Lukášovej zbytočnej chyby v stretnutí so Španielom, mohlo byť tej slávy ešte viac.
Svoj debut na EYOF začal Lukáš úspešne. V prvom dueli zdolal Gréka. „Bol odo mňa nižší, no silovo veľmi dobre vybavený. Najprv sme bojovali v postoji, potom som ho dotiahol na yuko. Nasledoval boj na zemi, kde som ho priľahol a dal do držania. Zápas trval necelé dve minúty,“ priblížil novohradský borec.
Posmelený úvodným víťazstvom sa mladík z Lučenca postavil zoči – voči Portugalcovi. Po troch minútach a desiatich sekundách sa už tešil z víťazstva nad behavým protivníkom. Potom prišlo zápolenie s neskorším bronzovým medailistom Babenkom z Ukrajiny. „Vedel som, že je to silný súper. V svetovom rankingu mu patrí piata priečka. Bolo to krátke stretnutie. Trvalo približne 25 sekúnd. Podľahol som mu a musím uznať, že tento džudista z východného bloku je naozaj veľmi kvalitný,“ ozrejmil Kurák a s trpkosťou v hlase spomenul nešťastný štvrtý zápas. Ešte aj dnes ho mrzí zbytočná chyba, ktorá ho vyradila z ďalších bojov.
„Duel so Španielom som poriadne zbabral. Veril som si, dokonca som cítil, že mám na neho. Podľa mňa bol fyzicky slabší. Unáhlil som sa však. Hneď na začiatku som použil techniku tzv. vytrhávačku. Súpera som zdvihol jednou rukou dostatočne vysoko, no nebol som správne napasovaný. Položil som ho na to isté miesto, z ktorého som ho zdvihol a tom som nemal robiť. Bola to chyba, ktorú Španiel využil. Veľmi ma trápi, že som mu podľahol. Z tohto zápasu mám zlý pocit,“ pripomenul Lukáš, ktorý má pred sebou náročný rok. V januári totiž prechádza medzi juniorov. Tréner Bokor očakáva, že sa nevyhne ani bojom vo vyššej hmotnosti.
Bokor: Pre mňa to bola neskutočná dráma
Dalo sa tušiť, že to dlho nepotrvá a tréner Michal Bokor vychová olympionika. Síce je zatiaľ ešte len dorastenec, no je veľký predpoklad, že mená Novohradčanov sa budú čoraz častejšie skloňovať na svetovom fóre. Kouč, ktorý patrí medzi najlepších na Slovensku, si nedávno s radosťou i trémou vychutnal predstavenie Lukáša Kuráka na EYOF (olympiáde mládeže) v Tbilisi. Mladý borec z Lučenca nesklamal. Vo svojej premiére, ako člen najlepšej dorasteneckej päťky Slovenska , úspešne hájil farby našej krajiny. V gruzínskej metropole obsadil veľmi pekné 9. miesto. Nás zaujímalo, ako jeho olympijský debut pod taktovkou reprezentačného trénera Jozefa Krnáča a tiež celkovú doterajšiu športovú dráhu M. Bokor vníma a hodnotí.
Lukáš sa v lučeneckom Junior klube pripravuje osem rokov, pričom sedem z nich zarezáva pod vašou taktovkou. Vynikal už na začiatku svojej športovej kariéry nad svojimi rovesníkmi?
Pravdupovediac ani nie. Akurát bol vyšší a silovejší. Ako mladší žiak mal značné výkonnostné výkyvy. Postupom času začala mať krivka jeho výkonnosti stúpajúcu tendenciu. Vlani na turnaji reprezentačných béčok vo Varšave sa Luky pre bojoval do finálového bloku. V boji o bronz síce neuspel, no vtedy sa ukázal jeho obrovský potenciál. Poradil si so súpermi, ktorí už dlhší čas súťažne zápasili v reprezentačných A tímoch. Vtedy som si povedal, že by to s ním naozaj šlo a začal som sa mu viac venovať. Je samozrejmé, že trénersky vediem veľa pretekárov, no keď sa niektorý z nich vyšvihne, automaticky vyžaduje viac pozornosti a starostlivosti, ak chceme, aby posunul na pôdu medzinárodného fóra. Určite kladiem na neho vyššie nároky. Veľmi ma teší, že Luky je dôkazom toho, že aj v našom klube dokážeme pripraviť pretekára na svetové podujatia.
Aké džudo Lukášovi vyhovuje?
Luky je typovo veľmi podobný českému majstrovi sveta Lukášovi Krpálekovi. Keď sledujem videá z jeho predstavení, tak pohybom, technikami aj celkovým zjavom mi tento šampión od susedov pripomína nášho Lukáša. Naordinoval som Lukymu zhodné techniky a sadli mu. Robí ich perfektne.
Väčšina trénerov sa zhodne v tom, že v prípade športovej kariéry je puberta zlomovým medzníkom. Lukáš má 17 rokov...
Je to tak. Veľa perspektívnych športovcov si v tomto veku nájde iné záľuby a šport odsunie na druhú koľaj alebo s ním úplne skončí. V prípade Lukyho to, našťastie, neplatí. Je to inteligentný a cieľavedomý chalan. Okrem toho ho príkladne vedie a motivuje aj rodina. Keď chce športovec dosiahnuť najvyššie méty a svojmu cieľu podriadi životný štýl, tak je s ním radosť spolupracovať. No a v mojom a Lukyho prípade do platí do písmena a do bodky.
Po prechode Lukáša do hmotnostnej kategórie do 90 kg ste avizovali, že v tejto váhe sa cíti ako ryba vo vode. Napokon, v našej krajine je v nej dorasteneckou jednotkou, dokonca si v tejto kategórii ukoristil majstrovský titul aj medzi juniormi.
Je to tak, no víťazstvá neprišli len tak ľahko. Nedá sa prejsť do vyššej váhy a automaticky ju začať vyhrávať. Chce to istý čas na zoznámenie sa so súpermi. Lukáš je vysoký. Okrem toho je jeho telo ešte vo vývoji a určite sa nezastaví v tejto váhe. Predpokladám, že o rok už ako junior pôjde do stovky. V podstate to tak máme aj naplánované. Plynulý prechod do vyššej hmotnostnej kategórii očakávam v polovici budúceho roka. Luky je silovo veľmi dobre vybavený, akurát ešte popracujeme na kondičke.
Na augustovej olympiáde mládeže (EYOF) mládeže Lukáša koučoval reprezentačný tréner Jozef Krnáč.
Dodo Krnáč je olympijský medailista a maximálna kvalita, ktorú aktuálne na Slovensku máme. S mládežou mu to ide vynikajúco, je to profík na pohľadanie. Od januára som s ním pochodil všetky turnaje reprezentačných áčok a na vlastné oči som sa presvedčil, akou je veľkou kapacitou. Dokazujú to aj fantastické výsledky našej mládeže. Od prvého okamihu, ako Luky v Gruzínsku vstúpil na tatami, som vedel, že Dodo ho bude viesť vynikajúco. To sa aj potvrdilo.
Je pre trénera náročné sledovať svojho zverenca na vrcholnom podujatí len z pozície diváka za počítačom?
Pre mňa to určite bola neskutočná dráma. Bol som veľmi nervózny. Čo sa týka pripravenosti Lukyho, v tomto smere som nemal žiadne pochybnosti. Skôr som sa obával, ako ustojí psychický nápor, keďže to bol jeho debut na turnaji takéhoto rangu. Kto to nezažil, tak to len ťažko pochopí. Športovcom lomcujú veľké emócie a pociťuje obrovskú zodpovednosť, keďže v päťlístku najlepších džudistov krajiny nechce sklamať prejavenú dôveru. Okrem toho sa Luky turnajov reprezentačných áčok začal zúčastňovať len od tohto roku. Mnohí pretekári mali v tomto smere pred ním náskok. Mal som obrovskú radosť z jeho úvodného víťazstva. No a keď v druhom dueli uspel nad Portugalcom, vedel som, že horšie ako deviaty už nemôže skončiť. Stačilo dosiahnuť ešte jedno víťazstvo a bije sa o medailu. Na EYOF podal Luky svoj životný výkon.
Lukáš sa nechal počuť, že neúspech proti španielskemu reprezentantovi v Gruzínsku ho veľmi mrzí. Tvrdí, že na tohto pretekára mal a pobabral to sám.
Má pravdu. Techniku, takzvanú vytrhávačku, zvolil správne. Robil ju už viackrát a viem, že ju dobre ovláda. Okrem toho v situácii, ktorá na tatami nastala, nemal na výber. No uponáhľal sa. Tento duel chcel príliš rýchlo ukončiť a vytrhávačku nedotiahol do konca, aj keď súpera mal už v podstate tam, kde ho chcel mať - zdvihnutého, s obomi nohami vo vzduchu. Už ho len zvrtnúť a bol by z toho nádherný ippon. Luky ho však položil na to isté miesto, odkiaľ ho vytrhol, a to sa nemôže stať. Musí tam byť pohyb vpred alebo vzad. No a to bola osudná chyba, ktorú Španiel šikovne využil vo svoj prospech. Nevadí, aj o tom je šport. S Lukyho umiestnením v Gruzínsku som veľmi spokojný. Možno to športová verejnosť až tak nevníma, no to, že Lukáš skončil tesne za svetovou špičkou, je naozaj fantastické. Potvrdilo sa, že poctivým tréningom a sebazaprením sa dá dosiahnuť veľmi veľa.
Vzhľadom na budúcoročný prechod Lukáša z dorastu medzi juniorom očakávate náročný rok?
Samozrejme. Určite to nebude jednoduché, aj keď, ako už bolo spomenuté, Lukáš si už ako dorastenec stihol vybojovať majstrovský titul medzi juniormi. Našou prioritou opäť bude ukoristenie miestenky v reprezentačných zložkách a na svetový šampionát. V každom prípade chcem Lukáša smerovať na zahraničné turnaje. Verím, že to bude zaujímavá sezóna.
Marcela Ballová
