Historicky prvá drevená socha v nadživotnej veľkosti v Slovákmi obývanej Vojvodine nebude prvou ani poslednou. Čánimu pribudne partnerka aj deti.
BÁČSKY PETROVEC/RATKA. Na dolnozemskej pôde sa cítia ako doma. Našli tu pohostinných ľudí, skvelých priateľov, Slovákov, ktorí v Srbsku nedajú umrieť slovenskému folklóru. Niet roka, aby si to Milan Spodniak, starosta obce Ratka, nenamieril do obcí ležiacich vo Vojvodine. Nenavštevuje ich sám. Do krajiny, ktorá má s tou našou veľa spoločného, prichádza s kolegami, priateľmi aj folkloristami z Novohradu a Podpoľania. Tamojší Slováci ich s radosťou vítajú, sú dobrými hostiteľmi. Návšteva zo Slovenska, rodiska ich predkov, je pre nich vždy udalosťou, ktorú treba patrične osláviť. Malými srbskými dedinami znie ľubozvučná slovenčina, otvoria sa truhlice s vyšívanými krojmi, zaznejú clivé tóny huslí i prsty píšťalkárov a fujaristov cifrujú po dreve. Nedávne Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci však boli iné. Nápad, ktorý pred rokom skrsol v hlavách Milana Spodniaka, starostu Ratky a Jána Slávika, starostu srbskej obce Kysáč, dostal reálne kontúry.
„Folklór sme už do Srbska priniesli. No chceme tu zanechať aj niečo hmatateľné. Rozhodli sme sa postaviť drevenú sochu v nadživotnej veľkosti. Pre tento kraj je to rarita, pretože diela tohto druhu tam nemajú. Je to preto, že lesy by ste tu márne hľadali a ani rezbárčina tu zrovna nepatrí medzi populárne remeslá,“ ozrejmil Spodniak.
Historicky prvou drevenou sochou v slovenských dedinách Vojvodiny mal byť národný buditeľ Ľudovít Štúr. Napokon však padla iná voľba.
„S nápadom so Štúrom prišiel Janko Slávik. Mne sa to však nepozdávalo. Predsa len, Štúra pozná každý a ja som tejto myšlienke chcel dať historicky významný podtext. Martin Čáni bol tou správnou voľbou. Slovákom žijúcim v Srbsku bude pripomínať okamih, keď ich predkovia po prvýkrát vstúpili na Dolnú zem. Práve on ich sem, s batôžkom na pleci a bibliou v rukách, priviedol,“ pripomenul starosta Ratky.
Socha Martina Čániho z Málinca, ktorý približne dve tisícky prvých slovenských prisťahovalcov priviedol do Báčskeho Petrovca v roku 1745, sa rodila 16 hodín. Jej autorom je umelecký rezbár Martin Kalman z Polomky. Dva metre sedemdesiat vysokú sochu vyrezal motorovou pílou z jaseňového dreva. Dielo bolo slávnostne pokrstené 8. augusta počas Slovenských národných slávností, ktoré každoročne navštevujú tisícky Slovákov žijúcich v Srbsku, na Slovensku, dokonca aj v Kanade či Amerike. Folklórnou parádou žijú vojvodinské obce až dva týždne.
„Každému Slovákovi odporúčam navštíviť tento festival, ktorý je oslavou našej národnej hrdosti a bohatej histórie. Tento rok ho navštívilo až 10-tisíc Slovákov. Vlani sme tu premiérovo pripravovali bryndzové halušky. Srbi boli spočiatku nedôverčiví. Prvý som musel okoštovať ja aj s miestnym starostom. Napokon bolo našej pochúťky aj málo. Halušky si domáci nevedeli vynachváliť,“ spomína Spodniak.
Návštevníkov festivalu v Báčskom Petrovci čakalo ešte jedno prekvapenie. Pieseň o príchode Slovákov na Dolnú zem v podaní spomínaného rezbára Martina Kalmana, ktorý je aj operným spevákom, všetkých chytila za srdce. „Hádam ani jedno oko, vrátane môjho, nezostalo suché. Bolo to veľmi dojímavé. Slzám sa neubránil ani veľvyslanec. V Srbsku túto pieseň doposiaľ nepočuli, takže po soche to bola druhá premiéra,“ podotkol starosta malej novohradskej obce.
Drevená socha Martina Čániho, ktorá stojí pred báčskopetrovskou Slovenskou galériou a knižnicou, nebude vo Vojvodine prvou a poslednou svojho druhu. „Aby Čánimu nebolo v Srbsku smutno, tak mu zhotovíme slovenskú partnerku a postupom času pribudnú aj deti,“ s úsmevom zakončil Spodniak.
